Podnikateľský zámer: prvý krok k úspechu (nielen) cvičnej firmy

V úvodnej epizóde nášho podcastového seriálu sa venujeme jednej z kľúčových tém úspešného podnikania – podnikateľskému zámeru. Špeciálnou hostkou podcastu je Martina Pirošková. Pôsobí v Slovak Business Agency, kde sa venuje nielen podpore začínajúcich podnikateľov, ale aj rozvoju podnikavosti na školách. S podnikateľskými nápadmi sa tak stretáva dennodenne – od tých úplne prvých, až po reálne biznisy, ktoré dnes stoja na vlastných nohách. Je zároveň hodnotiteľkou súťaže Skills Slovakia „JUPOV – Podnikateľské zručnosti v cvičnej firme“, kde tento rok hodnotila desiatky projektov stredoškolákov z celého Slovenska. Jej práca je o prepájaní nápadov s praxou a myšlienok s realitou. Dnes s nami bude hovoriť o tom, prečo má podnikateľský zámer zmysel aj pre 17-ročného žiaka či žiačku strednej školy a ako z neho môže vzniknúť niečo naozaj výnimočné.

S Martinou Piroškovou (MP) a Gabrielou Horeckou (GH) zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania diskutujeme o tom, čo podnikavosť znamená, ako ju rozvíjať, a prečo sú cvičné firmy výborným tréningom podnikateľských zručností.

Myslíte si, že podnikavosť sa dá naučiť, alebo ju človek musí mať v krvi?

MP: Vždy, keď dostanem túto otázku, mám najprv tendenciu ujasniť si, čo je to vlastne podnikavosť alebo podnikateľské vzdelávanie. Častokrát sa stretávame s tým, že je to chápané skôr v užšom význame slova. To znamená, že je to niekto, kto chce začať podnikať. Mal by teda vedieť pripraviť podnikateľský zámer, mať finančnú gramotnosť, poznať ekonomické ukazovatele atď. Ale podnikavosť sa dá chápať aj v širšom význame slova. To znamená, že človek je podnikavý, angažovaný, iniciatívny. Môže to predstavovať súbor rôznych, najmä mäkkých zručností. Veľmi dobre to vyjadruje EntreComp, ktorý bol vydaný Európskou komisiou a hovorí o tom,  že je to schopnosť alebo zručnosť pretaviť myšlienky do hodnoty, ktorá nemusí byť len ekonomická, ale aj spoločenská.

Takže keď sa bavíme o podnikavosti, rada to stáčam skôr na súbor mäkkých zručností, ktoré sa neučia, ale môžeme ich rozvíjať. V zásade si myslím, že tie zručnosti má každý z nás. Napríklad dieťa je od mala hravé i kreatívne, pýta sa a my to v ňom podporujeme. Keď však príde do školského systému, tak to v ňom trochu ubíjame. Takže je skôr na nás a na školách, aby sme tieto zručnosti rozvíjali.

Stredná odborná škola pripravuje žiakov na zamestnanie. Ako vyučení odborníci však nemusia čakať na to, či ich niekto zamestná a môžu začať podnikať. Ako ich môže škola pripraviť aj na podnikanie?

GH: Každá stredná škola, dokonca už aj základná škola si môže dať do školského vzdelávacieho programu predmet cvičná firma. Je to simulácia reálneho podnikania. Žiaci si v treťom alebo štvrtom ročníku, podľa toho ako si to škola zadefinovala v školskom vzdelávacom programe, založia cvičnú firmu a na začiatku si určia podnikateľský zámer. Dopracovať sa k nemu môžu brainstormingom. Zistia, aký predmet podnikania bude žiakov baviť a potom stavajú na tom, čo si spoločne v rámci prvých hodín cvičnej firmy nastavia. Cvičná firma používa všetky reálne doklady. Jej náprotivkom sú úrady ako živnostenský odbor, obchodný register, sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, banka, daňový úrad, finančný úrad a colný úrad. To predstavuje Štátny inštitút odborného vzdelávania cez svoj odbor Slovenské centrum cvičných firiem, ktoré má už viac ako 20 ročnú tradíciu. Máme už teda veľa absolventov, ktorí sú skvelí manažéri aj vo veľkých korporátoch, alebo sú výborní podnikatelia s úspešnými firmami.

Diskutujeme o cvičnej firme, ktorá simuluje fungovanie firmy. Dá sa podľa vás ohmatať trh aj bez reálnych zákazníkov?

MP: Hneď na začiatku spomeniem Business Model Canvas.  Je veľmi dobre si ho nájsť a pozrieť. Ponúka základné otázky, na ktoré si musíme odpovedať, aby sme vedeli zreálniť náš projekt. Na začiatok by bolo samozrejme úplne ideálne, aby žiaci prišli na to, čo trh potrebuje. To znamená, aby svojim projektom riešili reálny a konkrétny problém. Potom sa vieme veľmi ľahko odvíjať ďalej. Následne potrebujeme pamätať na financie. Častokrát sa stretávam s tým, že projekty sú finančne náročné. Ak ich teda na začiatku nemáme, tak už teraz vieme, že projekt je skôr nereálny. Málokedy sa stane, že dostaneme dotáciu alebo investíciu.

Druhá dôležitá vec je analýza trhu. Ak to, čo chceme vytvárať už existuje, potrebujeme si definovať, aká je naša pridaná hodnota. Prečo sme my tí, ktorých by si mali zákazníci vybrať. Rovnako dôležité je vedieť, či náš projekt, produkt alebo služba má cieľovú skupinu na trhu. Či na trhu existuje zákazník, ktorý je ochotný za to zaplatiť. A tiež to, aká veľká je cieľová skupina.

Keď si pozrieme prieskum trhu, veľmi pekne sa vieme odraziť aj od firiem, ktoré napríklad robia niečo podobné alebo to isté, čo chceme robiť my. Pozrieme sa na ich ekonomické ukazovatele a zistíme, ako firmy vyzerajú v rámci tržieb, zisku a podobne. A to nám vie veľa napovedať o tom, kam sa môžeme posunúť.

Postupne sa dostávame k podnikateľskému zámeru. Môžeme si povedať, aké má základné časti?

MP: Pri tvorbe podnikateľských zámerov aj my roky používame Business Model Canvas. Podnikateľský zámer je niečo iné, ako je napríklad podnikateľský plán, ktorý si vyžadujú napríklad banky. Na začiatok si potrebujeme zodpovedať tie základné otázky, ktoré tento model rieši – aký je náš projekt, kto je naša cieľová skupina, s akými financiami do toho ideme, čiže čo sú naše zdroje a akými kanálmi ideme oslovovať naše cieľové skupiny. A už spomínaná pridaná hodnota. Teda čo je to odlišné od našej konkurencie. Následne sú to rôzni stakeholderi, ktorí nám zasahujú do projektu a môžu ho pozitívne alebo negatívne ovplyvniť. Veľmi dôležitá je aj cenotvorba.

Ako si viem overiť v praxi, či som urobila dobrý podnikateľský zámer? Myslím v praxi cvičnej firmy.

MP: Na začiatok je určite najjednoduchšie spýtať sa kamarátov, rodiny. Samozrejme tam nemusíme vždy dostať relevantnú odpoveď, lebo môžu byť k nám milší, ako by sme potrebovali. Potom je dobré pýtať sa potenciálnych zákazníkov. Potrebujeme si vyšpecifikovať naše cieľové skupiny tak, aby sme si vytvorili konkrétne persóny. Potom si môžeme povedať, kde ich nájdeme a pýtať sa ich. Veď napísať e-mail alebo zatelefonovať je dnes veľmi jednoduché. Rovnako môžeme vytvoriť rôzne ankety cez Google formuláre alebo cez sociálne siete. Môžeme sa pýtať a uvidíme, akú spätnú väzbu dostaneme. Zistíme, či nám zákazník reaguje alebo nie.

Čiže nebáť sa ísť aj do ulíc a osloviť neznámych ľudí.

MP: Určite. A užitočné sú aj konzultácie. My a samozrejme aj iné inštitúcie ponúkame možnosť nepodnikateľom s konkrétnym podnikateľským plánom poradiť sa. Vieme ponúknuť napríklad vypracovanie štúdie realizovateľnosti alebo im náš konzultant vie pomôcť s vypracovaním marketingovej stratégie, dokončením vývoja produktu.

Keď sa dostaneme na druhú stranu – aké odporúčania by ste dali učiteľom, ktorí tento rok učia predmet cvičná firma prvýkrát a teda aj podnikateľský zámer pripravujú so žiakmi po prvýkrát?

MP: Skúsiť ich konfrontovať s reálnymi otázkami, ktoré môžu vzniknúť zo strany trhu. Trošku ich donútiť k tomu, aby sa zamysleli nad tým, čo sú základné oblasti Business Model Canvas. Často sa nám stáva, že cieľová skupina je veľmi všeobecná. Povieme si, že sú to všetci alebo mladí ľudia. Ale skúsme ísť viac do hĺbky.

Rovnako potrebujeme zreálniť finančné časti projektu. Pri mnohých projektoch vidíme, že plánované tržby sú jednoducho trošku vymyslené, že nestoja na reálnych základoch. To znamená, že si musíme povedať koľko zákazníkov vieme reálne zvládnuť za jeden deň, týždeň, mesiac a čo nám to prinesie. Čo je naša marža a aké máme zloženie výdavkov, ktoré potrebujeme na výrobu nášho produktu alebo služby. Netreba zabudnúť započítať tiež napríklad notebook, elektrinu a náš vlastný čas, ktorý projektu venujeme. Ten by mal byť tiež reálne ohodnotený.

Učitelia by mali skúsiť žiakov konfrontovať s týmito otázkami a ak si naozaj nevedia rady, tak pre mňa je vždy odpoveď súkromná sféra. Bola by som rada, ak by viac škôl vedelo spolupracovať so súkromnou sférou, pretože či už si zavoláte podnikateľa alebo manažéra z firmy, oni veľmi radi prídu a pomôžu žiakom vytvárať projekty a konfrontovať ich s reálnymi otázkami z trhu teraz, keď ich to tak veľmi nebolí a vedia si projekt ešte pretaviť do reálnejšej podoby. Zároveň sa učia odprezentovať projekt pred manažérom alebo podnikateľom, čím si trénujú prezentáciu, v ktorej mnohí, nielen mladí podnikatelia, ale aj starší, zlyhávajú.

Aká je úloha Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v oblasti pomoci učiteľom, ktorí učia cvičnú firmu?

GH:  My ako ŠIOV máme v tomto tri hlavné úlohy.  O prvej veľkej úlohe som už hovorila. Je to simulácia úradov štátnej správy, aby podnikanie v cvičnej firme bolo čo najreálnejšie. Druhá veľká úloha je príprava seminárov a metodických materiálov či príručiek. Ak je nová legislatíva, snažíme sa ju učiteľom prijateľnejšou formou sprístupniť. Všetko zverejňujeme na našom webe ŠIOV pod časťou Slovenské centrum cvičných firiem.

Aktuálne sa však potrebujeme zamerať na podnikateľský zámer. Všetkému ostatnému sme sa v rámci cvičnej firmy venovali a venujeme už viac ako 20 rokov. Ale v rámci podnikateľského zámeru potrebujeme nasmerovať učiteľov, aby ich vedeli zreálňovať. Aj tento rok boli na súťaži Skills Slovakia  „JUPOV – Podnikateľské zručnosti v cvičnej firme“ výborní žiaci. Vyhrali v dvoch veľkých kategóriách. Hlavná kategória bola práve podnikateľský zámer a druhá kategória bola tvorivá kategória, zameraná na podporu ako marketing a podobne. Naši víťazi pôjdu na päť dní tvoriť podnikateľský zámer na EuroSkills, kde budú súťažiť s ďalšími z desiatich krajín.

Možno okrem zreálnenia, aké iné chyby robia mladí podnikatelia pri tvorbe podnikateľských zámerov? Čo zvyknú podceniť?

MP: Finančnú gramotnosť by som spomenula ako prvú. Na Slovensku je vidieť také špecifikum, že keď sa firme začína už trošku dariť, má tržby, možno aj zisky, tak podnikatelia majú potrebu to ukázať iným. Zabezpečia si napríklad drahé autá. Potrebujú to ukázať. Je však lepšie tie peniaze investovať späť do firmy, čo sa im samozrejme vráti. Alebo si odkladať na horšie časy, pretože tie prídu. Len máloktorej firme sa darí neustále. Takže keď prídu horšie časy, zníži sa počet objednávok, vtedy je tiež dôležité platiť svoje záväzky. Či už voči dodávateľom alebo prípadným zamestnancom. Na Slovensku sme v tomto podľa mňa opäť výnimoční a nie vždy to dodržiavame. Takže na začiatku naozaj nepotrebujeme tie najdrahšie autá, nepotrebujeme leasingy, úvery, ktoré nesúvisia s rozvojom firmy a podobne.

A potom opäť spomeniem prezentácie. Mnohí to podceňujú. Myslia si, že poznajú projekt. Ale potom, keď prídu do situácie, v ktorej ho majú odprezentovať za dve-tri minúty tak, aby ho ostatní pochopili, myšlienky jednoducho aj vplyvom stresu neprichádzajú. Častokrát sa na tomto zlyháva.

Platí to aj pre žiakov?

GH: Myslím, že úplne. V rámci Medzinárodného veľtrhu cvičných firiem máme súťaž „90 sekúnd vo výťahu“. Nevymysleli sme to my, ale vďaka nášmu členstvu vo svetovom združení cvičných firiem PEN Worldwide chodia naše firmy reprezentovať Slovensko na svetové súťaže, napríklad do Prahy.  A v rámci toho musia za 90 sekúnd predstaviť jedinečnosť svojej firmy tak, aby to zaujalo porotu aj všetkých ostatných. Naozaj sa stáva, že žiaci porozprávajú to, že majú riaditeľa a mnoho ďalších zbytočností a neuvedomia si, že potrebujú predstaviť to, čím sú unikátni, čím je ich firma špecifická. Veľmi dôležitý je aj spôsob ako prezentujú.  Ale všetko je to aj o tréningu.

Tretia veľká vec, ktorú robíme ako Slovenské centrum cvičných firiem, je organizovanie alebo partnerstvo pri organizovaní regionálnych veľtrhov, kontraktačných dní a veľkého Medzinárodného veľtrhu slovenských cvičných firiem na Slovensku. Na tento veľtrh chodia aj zahraniční partneri. Je to výborný tréning komunikácie, aj v cudzom jazyku.

Veľtrh cvičných firiem bude aj tento rok v novembri. Môžeš nám povedať presný dátum a miesto?

GH: Veľtrh cvičných firiem bude tento rok v Národnom tenisovom centre v Bratislave, v dňoch 25. – 27. novembra 2025. Srdečne všetkých pozývame – verejnosť, rodičov aj podnikateľov. Na veľtrh si môžete prísť aj nakúpiť. Reálne aj fiktívne.

Vráťme sa k súťaži JUPOV. Pani Pirošková, tento rok ste boli v porote. Čo vás na prácach stredoškolákov najviac zaujalo?

MP: Som veľmi rada, že sa do toho toľko študentov pustilo, pretože to robia, predpokladám, vo svojom voľnom čase. No podľa mňa im to dá obrovskú pridanú hodnotu. Aj Gabika to už spomínala, že to nie je len o tom, či projekt vznikne ako podnikanie. Dôležité je, že žiaci získajú rôzne zručnosti a vedomosti navyše oproti štandardnému vzdelávaciemu systému. A to vedia využiť v zamestnaní. Zamestnávateľ naozaj ocení, že robia niečo navyše, boli angažovaní a vedeli spolupracovať s ostatnými. Zároveň som naozaj rada, že aj učitelia sa do toho zapájajú a že sa tomu chcú vo svojom voľnom čase venovať a odovzdať žiakom niečo navyše.

Ktorá firma vo vás najviac zarezonovala? Boli to víťazi alebo niekto iný?

MP:  Moja tajná srdcovka bol projekt jedného sociálneho podniku. Takže sa nemôžeme úplne baviť v rovine biznisu, kde idem zarábať. Je to skôr o dotáciách a príspevkoch. V rámci tohto projektu chceli vytvoriť hospodársku farmu. Bolo to v menej rozvinutom regióne, takže naozaj vytvárali peknú komunitu, nové pracovné miesta a chceli podporovať aj sociálne znevýhodnené skupiny. Tento projekt bol pre mňa veľmi pekný. Mal veľmi dobre vypracovaný podnikateľský zámer. Bola tam analýza, vedeli ako to chcú financovať a mali pred-dohodnuté aj nejaké spolupráce s mestom a podobne.

Mnoho projektov tam malo potenciál, ale zlyhali na prezentácii. Jednoducho nám nevedeli odovzdať hlavnú myšlienku tak, aby sme ju uchopili. Nepripravili sa na otázky komisie, ktoré sú v zásade štandardné otázky zo strany trhu.

Projekt, ktorý vyhral, predával ovocné a zeleninové šťavy. Žiaci mali naozaj vynikajúcu prezentáciu. Boli sebavedomí, vedeli odpovedať na otázky, vedeli sa vynájsť. To nás upútalo. Prezentácia tam zohrala veľmi veľkú úlohu.  

Chápem, že nie každý má prezentačné zručnosti, niekto je jednoducho v strese a je to mimo jeho komfortnej zóny. Plne tomu rozumiem, a preto je možno fajn, aby si v rámci tímu našiel niekoho, pre koho je to silná stránka. Porozpráva mu svoju myšlienku, on ju pochopí, prijme za svoju a je ochotný za ňu vystúpiť a odprezentovať ju tak, aby potenciálnych klientov či partnerov zaujal a oni zobrali tú myšlienku za svoju.

Gabi, tebe ktorý projekt na súťaži zarezonoval najviac?

GH: Tu musím povedať, že projekty 10 finalistov boli na rovnakej úrovni.  A v rámci osobnej prezentácie to bola stredná škola z Detvy, ktorej žiaci mali výborný projekt. Všetkým sa nám veľmi páčil.

Naozaj veľmi dôležité je vedieť sa v rámci autorských tímov kolegiálne dohodnúť a správne si rozdeliť úlohy. To je aj úloha učiteľov, aby pomohli každému nájsť svoju rolu. Ale tak je to aj v živote. Keď nájdete tú správnu úlohu a baví vás, ste úžasní v práci, v ktorej trávime toľko času – či už ako podnikateľ, alebo zamestnanec. Veľmi dôležité je, aby vás to bavilo.

Pár tipov tu už odznelo, ale ak by nás počúval niekto, kto rozmýšľa nad tým, že sa prihlási do ďalšieho ročníka JUPOV, čo by ste mu ešte poradili?

MP:  Možno sa budem opakovať, ale naozaj to vie byť pridanou hodnotou pre budúci život. Človek, ktorý s takouto skúsenosťou vstúpi na pracovný trh – či už ako podnikateľ alebo ako zamestnanec, vie hneď do praxe pretaviť vedomosti, ktoré sa naučil v škole.

A čo sa týka učiteľov, tí dávajú žiakom niečo navyše, čo v budúcnosti využijú. Máme mnohé štatistiky, ktoré hovoria, že je naozaj fajn, keď si žiaci vyskúšajú cvičné firmy a študentské cvičné firmy počas školy. Dá im to oveľa viac ako samostatné štúdium.

Gabi, máš tiež tip na doplnenie?

GH:  Úplne súhlasím. Naozaj som už dlho v tejto oblasti cvičných firiem a naozaj vidím, čo to žiakom prinieslo. Sú to úspešní podnikatelia alebo úspešní zamestnanci a keď ich stretnem, rozprávajú mi, prečo sa dali na tú konkrétnu tému. Hovoria mi o tom, ako ich cvičná firma nasmerovala do budúcna.

Pani Pirošková, máte dlhoročnú skúsenosť s podnikateľmi. Aký osobný príbeh by ste vedeli spomenúť, kde dobrý podnikateľský zámer na začiatku pomohol rozbehnúť úspešný biznis?

MP: Za tie roky, čo spolupracujem na rôznych projektoch alebo s rôznymi ľuďmi, som sa naučila, že častokrát si myslíme, že projekt je len ďalšia aplikácia a nebude úspešný, ale nakoniec sa vydarí. To, čo som sa naučila, je, že nemôžeme odsúdiť projekt hneď na začiatku. Jednoducho je to naozaj o človeku a o ľuďoch, ktorí sú v ňom. Aj piata kaviareň na tom istom rohu vie zrazu pretaviť svoju myšlienku do niečoho iného, prečo tam zákazníci budú chodiť. Je to naozaj len o človeku a tíme – čo z toho vedia vybudovať a čo vedia dodať trhu a zákazníkom.

Slovak Business Agency ponúka rôzne formy podpory mladým podnikateľom, ako sa k nim môžu dostať napríklad absolventi strednej školy aj mimo Bratislavy?

MP: Aktuálne máme v Slovak Business Agency pobočku iba v Bratislave. Všetky služby však poskytujeme aj v online priestore. Akékoľvek kurzy podnikateľských zručností, marketingu, legislatívy a pod. Ponúkame aj tréningy mäkkých zručností. Ak by boli otázky zo špecifickej oblasti podnikania, máme k dispozícii konzultácie, ktoré prebiehajú aj online. A možno by som ešte spomenula schému a program na podporu start-upov, kde máme tiež veľmi cenné možnosti podpory. Školám poskytujeme dotácie na podnikateľské vzdelávanie. Prostredníctvom projektov tak rozvíjajú u žiakov tie mäkké zručnosti, o ktorých sme sa bavili na začiatku.

V skratke, stačí sledovať vašu stránku, prípadne sa prihlásiť na obder newslettera  a každý sa dozvie o všetkých možnostiach, ktoré sú momentálne aktuálne.

MP: Áno, všetko máme buď v newsletteri,  na našich web stránkach a samozrejme na sociálnych sieťach.

Čo by ste odkázali učiteľom ako povzbudenie na začiatok školského roka, ktorí idú učiť predmet cvičná firma?

GH: Ja im držím palce. Ale po prázdninách je to vždy úžasné, lebo budú plní elánu učitelia aj žiaci. Takže s vervou do toho. Lebo keď bude nadšený učiteľ, bude asi nadšený aj žiak. Čiže keď príde so zápalom učiteľ, tak verím tomu, že budú zapálení aj žiaci a keď budú zapálení, budú horieť celý rok.

MP: Majú naozaj môj veľký obdiv. Keďže sama mám rodičov učiteľov, viem, čo obnáša pripravovať sa mimo školu a robiť niečo navyše. Som rada, že do toho ide stále viac učiteľov, lebo naozaj všade vo svete vidíme, že to má význam, keď si študenti vedia nanečisto precvičiť študentské firmy, z ktorých môžu vzniknúť veľmi pekné projekty.

GH: Ak ešte môžem k tomu dodať, musím povedať, že je to veľmi záslužná práca. Mnohokrát v rámci cvičných firiem žiaci komunikujú s učiteľom aj o desiatej hodine večer, keďže potrebujú trénovať komunikáciu a všetky zručnosti. Sociálne siete im to umožňujú. Takže naozaj klobúk dole. Učiteľ je zaťažený veľmi. Ale ak ho to baví, tak je to úžasné. A hlavne vytvára si úplne iný vzťah so žiakmi. A oni dochádzajú k poučkám na marketingu alebo v ekonomike prácou, čiže praxou.