Ďakujeme, že počúvate ŠIOV Plus tento podcast prináša zaujímavé rozhovory
s odborníkmi a otvára dôležité témy. Venuje sa nielen odbornému a celoživotnému vzdelávaniu, ale aj najnovším trendom na trhu práce, digitalizácii vzdelávania, kariérovému poradenstvu a inovatívnym projektom, ktoré formujú budúcnosť odborného vzdelávania na stredných školách.

KK- Vitajte pri počúvaní podcastu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania ŠIOV plus. V tejto epizóde sa budeme rozprávať o talente, o spôsobe, ako ho nájsť a pretaviť do správneho výberu strednej školy. Našou dnešnou témou je totiž Talentcentrum ako výstup Národného projektu duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy. Talentcentrum je miesto, ktoré pomáha žiakom a rodičom objaviť talenty, pomenovať svoje silné stránky a premeniť ich na dobré rozhodnutie o budúcej profesii. V štúdiu vítam Kateřinu Vanko a Sylviu Vereš z prvého Talentcentra v Nitre. Pekný deň dámy, vitajte.

SV – Ďakujem pekne za pozvanie a tešíme sa rozhovor.

KV – Dobrý deň. Tešíme sa.

KK – Momentálne na Slovensku fungujú už tri talent centrá. Nitrianske bolo prvé, pilotné ďalšie Talentcentrum v Trnave a teraz čerstvo otvorené Talentcentrum v Žiline. Zaujíma ma, či poznáte približnú štatistiku a viete, koľko zhruba žiakov prešlo bránami prvého Talentcentra v Nitre od jeho otvorenia v roku 2020 až doteraz.

KV – Poznáme, jasné. Poznáme. Ono to vychádza na jedno Talentcentrum, keď už je teda zabehnuté, že je to približne 100 – 110 exkurzií za školský rok. V podstate týchto 110 exkurzií s tým, že je to okolo 2200 žiakov. My sme sa teda otvorili vo februári 2020, tak už je to päť rokov aj kúsok, teda ak dobre počítam, o chvíľu to bude šiesty rok. A teda vychádza to vyše 10 tisíc u nás v Nitre.

KK – Pekne.  

KV – Je to pekné číslo, áno.

KK- Momentálne sú všetky Talentcentrá vybookované na dlho dopredu. Bolo to ale vždy tak, alebo si museli slovenské školy a slovenskí žiaci postupne zvykať na tento typ kariérového poradenstva a nabiehať naň?

KV – Myslím si, že na začiatku si museli zvykať, kým sa vlastne dozvedeli o nás a o tom, že také niečo vôbec existuje. Dokonca dodnes sú niektoré školy, ktoré sa prekvapia, že my vôbec existujeme a že o nás nikdy nepočuli. Čo neviem ako je možné, lebo každá škola dostane každý rok pozvánku k nám do Talentcentra bez ohľadu na to, či už u nás bola alebo nie. Ale myslím si, že prešlo pár týždňov a už sa potom školy samé ozývali, že počuli sme od našej školy vedľa, že boli u vás môžeme prísť aj my a potom už to išlo samé. Po prvom školskom roku sa hlásili samé vždy, keď je nejaká exkurzia, tak sa nahlásia, že môžeme prísť aj budúci školský rok s ďalšími ôsmakmi a deviatakmi. A už to ide takto pekne samé potom a školy máme skoro stále tie isté. Už sa len takto opakujú.

KK – A predpokladám, že nitrianske Talentcentrum ako prvé, pilotné prešliapalo tú cestičku ostatným a už teraz je to trošku aj značka Talentcentrum.

KV – Myslím si, že áno, ale tak v žilinskom kraji to nitrianske nebude také známe, lebo predsa len sme celkom ďaleko od seba, tá  Žilina a Nitra. V Trnave to podľa mňa bude trošku známejšie. Takže tam si musia trošku aj oni sami vyšliapať tú svoju cestičku, ale tiež, čo som počula od kolegýň zo žilinského Talentcentra, tak tiež už veľmi rýchlo sa rozpŕchlo toto, že teda a je tam tiež Talentcentrum a už tam chodia vo veľkom žiaci.

KK – Vzorom v rámci spomínaného projektu Duálneho vzdelávania, ktorého výstupom je vlastne Talentcentrum bol model v Grazi, takže rakúsky model, z ktorého sa vychádzalo. V čom hlavne a ako veľmi sa musel tento model prispôsobiť slovenským podmienkam?

KV – Áno, v podstate vychádzame teda z toho gráckeho, ktoré je veľmi slávne a dokonca v 2019-tom získalo ocenenie v Rio de Janeiro ako najlepší projekt odbornej prípravy a vzdelávania. Takže my sme veľmi radi, že zrovna z tohto modelu vychádzame. A v podstate niečo máme spoločné, niečo iné. Muselo sa to samozrejme nejak pretaviť
na podmienky slovenského školstva a nejaké slovenské znalosti. Okrem toho, že sa museli, samozrejme, preložiť do slovenčiny dotazníky, tak sa museli vedomosti
prispôsobiť, takže otázky nemáme úplne totožné a nemáme totožné ani okruhy s tým,
že v Rakúsku to momentálne funguje tak, že to majú dokonca povinné. Každý žiak si musí Talentcentrom prejsť a keď si podáva prihlášku na strednú školu, musí doložiť výsledky z Talentcentra, aby napríklad keď sa hlási na technickú školu, videla tá škola,
či má nejaké predpoklady na tú technickú stránku. U nás to teda povinné nie je, možno jedného dňa bude, to uvidíme. Dokonca v Grazi to majú na nejakých šesť hodín denne alebo tak my to máme tak na štyri hodinky a majú tam ešte aj také rôzne prístroje nástroje, kde si žiaci môžu najmä niečo urobiť nejaký pokus alebo niečo a z toho majú tiež nejaké výsledky. My to máme len v teoretickej rovine by som povedala a máme tých dotazníkov teda trošku menej, ale myslím si, že stále je to veľmi dobre pre toho žiaka.

KK – Tak my nabiehame ešte stále, aj keď je to už päť rokov, čo sa nezdá. Ale teda to, že je to povinné v Rakúsku je asi znakom toho, že sa to osvedčilo a že to má svoje opodstatnenie.

KV – Určite a Funguje to tam už dlhodobejšie, takže si myslím, že možno sa do toho dostaneme raz aj my, ale zatiaľ to máme takto a sme radi, že je to aspoň takto.

KK – Hovorili sme o vzore o rakúskom vzore. Má nitrianske Talentcentrum ako to prvé pilotné nejaké „zlepšováky“,  vychytávky, ktoré by pomohli prebrať alebo prebrali ostatné Talentcentrá na Slovensku?

KV – Všetky Talentcentrá majú napríklad spoločnú metodiku alebo takéto spoločné základné veci a každý si potom môže napríklad grafiku a podobné veci už prispôsobiť podľa seba. Ale ten základ ako taký, značka ostáva stále tá istá v každom Talentcentre. A zlepšováky? Neviem, zvykneme si skôr také nejaké možno maličkosti.

SV – Možno nejaké aktivity, ktoré vieme, že už sú zabehnuté. U nás sa osvedčili, stále sa snažíme reflektovať súčasné potreby mladých ľudí, čiže už aj na začiatku bola tá prezentácia iná, ako je teraz. Takže stále sa snažíme ísť s dobou a práve to potom posúvame aj tým našim kolegom v ďalších Talentcentrách to, čo už sa nám osvedčilo.

KK- To ste mi nahrali. Zaujíma ma, či získavate spätnú väzbu od škôl a ako s ňou ďalej pracujete.

SV – Áno, spätnú väzbu získavame tak, že žiak, keď už odchádza pred koncom našej exkurzie, tak vtedy každý jeden z nich vyplní taký anonymný dotazník, kde sú rôzne otázky, kde práve sa snažíme získať tú spätnú väzbu o tom, či sa im tie aktivity páčia, či by tam pridali niečo iné taktiež hodnotia lektora, či to bolo pre nich zaujímavé, pútavé a taktiež tam potom môžu ako keby vyjadriť svoj vlastný názor a tiež priniesť nejakú novú nejakú myšlienku alebo ideu toho, čo by sme tam mohli doplniť, takže pracujeme aj takto napríklad so spätnou väzbou.

KV – Tu väčšina otázok je teda zavretých, ale na konci, posledná otázka je otvorená, že keď nám chceš niečo odkázať, tak to prosím, napíš sem a tam práve píšu tie svoje postrehy. Takže toto je k spätnej väzbe k žiakom, ale my aj od pedagógov získavame spätnú väzbu. Snažíme sa byť s nimi v kontakte aj po exkurzii a vždy sa spýtať, ako sa im páčilo alebo či bolo niečo, s čím napríklad neboli spokojní alebo naopak teda boli spokojní. Takže spätnú väzbu k nám vypĺňajú aj pedagógovia. Väčšinou to je teda výchovný poradca, ktorý s nimi prišiel alebo triedny učiteľ väčšinou výchovný poradca a oni majú teda otázky trošku iné. Pýtame sa na žiakov, čo si oni myslia z pohľadu toho výchovného poradcu, že či tá exkurzia bola prínosná pre žiakov a taktiež sa pýtame na iné veci, napríklad logistika, či bolo v poriadku autobusová doprava, čo hovoria na vybavenie priestorov, čo hovoria na komunikáciu s nami, čo hovoria na priestory a čo hovoria na takéto iné veci, aby sme vedeli aj z tohto aspektu, ako to vnímajú oni zase z iného pohľadu. Takto máme veľmi veľa odpovedí na konci školského roka tak leto, keď zrovna máme čas a sú prázdniny, tak tú spätnú väzbu analyzujeme. A čo sa týka žiakov, keď vidíme, že niektorá aktivita sa im moc nepáčila, tak ju vymeníme za inú a keď sa im nič páčilo, tak to ponecháme alebo ešte vylepšíme alebo tam napríklad viac času strávime a čo sa týka tých pedagógov, keď vidíme napríklad že na priestoroch, by niečo chceli zmeniť alebo tak a je to v našich silách a viackrát sa to opakuje, tak samozrejme sa snažíme vyjsť v ústrety.

KK- Takže odkazujeme týmto všetkým školám, žiakom, kariérovým poradcom a všetkým, že nie sú to dotazníky pre dotazníky, ale poctivo sa vyhodnocujú sa a zaraďujú do programu Talentcentra.

KV – Áno.

KK- Ja som si tak scrollovala hlavne sociálne siete škôl a videla som, že viaceré školy si z návštevy u vás spravili tradíciu a pevnú súčasť kariérového poradenstva. Koniec koncov ste to už spomenuli, takže mi to môžete potvrdiť, že to takto je a že sa opakovane vracajú.

KV – Áno a to sme veľmi radi, keď už napríklad v septembri príde škola a potom mi zavolajú alebo napíšu a povedia, že bolo super, ako vždy, chceme prísť aj budúci rok, prosím, zapíšte si nás. Takže už sa tešíme vždy na nich, že takto k nám chodia a vždy teda ten učiteľ je taký istý a väčšinou nám napríklad povie, že naši deviataci minuloroční išli tam a tam pomohli ste im, takže také pekné, že aj od nich máme potom takú dlhodobejšiu spätnú väzbu.

SV – A práve na základe toho, že sa stále vracajú, vidíme, že to má význam to, čo práve robíme a že sa to naozaj osvedčilo a je to prínosné pre tie decká.

KK – Stalo sa vám, že prišiel aj konkrétny žiak dvakrát a vyšiel mu taký istý výsledok?

SV – Áno. Stalo sa, že prišiel aj konkrétny ten istý žiak, lebo niekedy vedia prísť aj v ôsmom ročníku a potom aj v deviatom ročníku. Nenazvala by som to, že to bol úplne nejaký diametrálne odlišný výsledok, lebo tak v podstate osobnosť a povaha, talent sa nemení, ale skôr tým, že nadobudli už za ten rok nejaké nové poznatky, nové vedomosti. Tak to sa potom ako keby tiež odrazilo aj na tom ich konkrétnom výsledku toho kvízu, ktorý robili, ale viac menej stále ostával aj ten kariérny typ istý aj tá povaha sa nemenila.

KK – Ako a v čom najmä prebieha spolupráca troch aktuálne fungujúcich Talentcentier na Slovensku?
KV – Tak už si spomínala, že my sme teda v Nitre referenčné Talentcentrum a aj teda pilotné a sme taký parťák alebo taký pomocník pre tie ostatné talent centra s tým, že napríklad keď vznikne nové Talentcentrum, tak ho pomáhame rozbiehať v tom, že mu dáme všetky podklady a všetky veci, aby vedelo ako nabehnúť, má tú istú metodiku, dáme mu prezentáciu a tak. Plus všetci noví zamestnanci chodia k nám na školenie, aby teda od našich lektoriek získali nejaké to know how a okrem toho potom už keď sa zabehnú, denný chod si už riešia sami. Ale také veci, napríklad, keď niekto k nám príde, žiak, tak sa prihlasuje na talentcentrum.sk tam si vytvorí účet a tam potom robí tie dotazníky, ktoré sa u nás robia a ono to celé prebieha cez Wibo. Takže keď nejaké technické veci riešime s Wibo alebo keď chceme nejaké vylepšenia u nich alebo niečo s tými dotazníkmi meniť a tak, tak to ostáva v úlohe nášho Talentcentra.

KK – Dotkli sme sa už toho, ako sa školy dostávajú k vám. Ako najčastejšie sa základoškoláci k vám dostanú, akým spôsobom v skratke to teda prebieha ako sa dostanú školy k tej exkurzii?  A či vás okrem škôl navštevujú aj rodičia s deťmi.

KV – Navštevujú nás teda iba školy. Robíme exkurzie pre žiakov ôsmych a deviatych ročníkov primárne. Občas k nám prídu siedmaci, ale pre nich to nie je také relevantné, lebo im to je to ešte v podstate jedno. Oni si myslia, že majú ešte strašne veľa času. Takže chodia sem primárne ôsmaci a deviataci ako celá skupina s výchovným poradcom alebo s triednym učiteľom. Nerobíme Talentcentrum pre jednotlivcov, takže ani pre rodičov nič také neposkytujeme. A dozvedia sa o nás tak alebo prídu k nám tak, že ma môžu osloviť mailom alebo telefonicky. Nájdu si v kontaktoch na talentcentrum.sk kontakt, keby náhodou niekto chcel prísť a ešte u nás nebol alebo keď už u nás boli, tak potom klasicky znova napíšu mail alebo sa ozvú, že prídeme zase.

KK – Čo znamená skupinka žiakov? Koľkí žiaci? Je to nejako limitované? Máte asi určený maximálny počet žiakov, ktorí môžu prísť.

KV – Maximálne 24 žiakov na jednu exkurziu.

KK – A chodia tak, že sa vyplní tento počet, takže väčšinou ich je 24?

SV – Áno, väčšinou ich je 24. Keby ich bolo viac, skupinka sa musí trošku rozdeliť na tie dve skupiny a v tom prípade ich je trochu menej, ale nestáva sa, aby ich bolo nejak úplne málo menej pod 10 alebo tak. Takže vždy do tých 24 si to vieme nejako takto vyplniť.

KK – Primárne teda Talentcentrum je tu pre žiakov končiacich ročníkov základných škôl ôsmakov a deviatakov, ale je k dispozícii aj pre rodičov, učiteľov a poradcov. To je asi dôležité dodať. V akom smere, hlavne akým spôsobom?

KV – Ja si myslím, že hlavne cez toho žiaka, že ten žiak sa u nás vlastne dozvie nejaké veci
a odíde s nejakým výstupom v rukách a následne to už potom rieši s výchovným poradcom, keď majú nejakú takúto hodinu, kde to riešia s výchovným poradcom, že čo ďalej alebo prihlášky. My veríme, teda aspoň, že doma ukáže tomu rodičovi, že aha, tu som bol a toto mi tam vyšlo a poďme sa o tom porozprávať.

KK – Presuňme sa teraz na Dvorčiansku 629 v Nitre.  Skupinka žiakov práve prišla do Talentcentra, vošla do Talentcentra. Čo všetko ich počas návštevy čaká?

SV – Tak skúsme si teda predstaviť taký priestor, kde sú decká uvoľnené, prirodzené,
kde sa neboja klásť nejaké otázky. A práve takto vyzerá naše Talentcentrum na Dvorčianskej v Nitre. No a my sa práve snažíme dbať na to, aby to naozaj bolo takou neformálnou hravou a interaktívnou a najmä zaujímavou formou pre tých žiakov
a preto hneď v úvode im navrhneme, aby sme si tykali, aby sa naozaj cítili dobre,
aby to nebolo také vážne v takom uvoľnenom duchu. Vtedy už prelomíme také tie hranice a bariéry. Oni už sú potom taký uvoľnenejší, no a samozrejme v úvode si povieme taký základ k tomu, čo ich bude čakať, takže samozrejme, rozprávame sa
o tom ako lepšie spoznať seba samého. Ponúkame im rôzne informačné zdroje,
robíme s nimi rôzne aktivity. No a práve tu by som sa chcela pristaviť pri týchto aktivitách, kde napríklad ako taká veľmi zaujímavá aktivita, osvedčená už z dlhoročnej praxe nám prišlo to, keď sa deti pýtame, že čím chceli byť, keď boli malé a čím chcú byť dnes. Vtedy sa tam človek akože naozaj stretáva s veľmi zaujímavými odpoveďami, mali sme tam nejaké princezné. Bol tam dokonca prezident, potom rôzni smetiari, lekári. Takže je tam pestrá škála tých povolaní, že čím by chceli byť. Potom sú vedení na základe tých svojich príkladov porovnať, že keď boli malí, tak chceli byť niečím iným, čím chcú byť v súčasnosti. Práve aj na tejto ukážke ukazujeme to, že tým, že nadobudli nejaké nové skúsenosti a poznatky, takto im to potom ako keby formovalo ďalej kariérnu cestu. Taktiež sa potom bavíme o tom, či im rodičia niekedy niektorým ukazovali alebo určovali smer a tu sa snažíme dbať na to, aby deti dokázali tie svoje sny oddeliť od snov tých druhých alebo predstáv druhých ľudí,  aby sa naozaj snažili nájsť tú vlastnú identitu a to, čo ich vystihuje. Potom taktiež máme takú veľmi zaujímavú časť, kedy ako keby cestujeme časom, vtedy si ukazujeme povolania minulosti taktiež povolania budúcnosti alebo teda súčasné povolania a tak sa snažíme poukazovať na to, ako sa aj pracovný trh stále vyvíja, ako sa povolania prispôsobujú tej ktorej dobe potom taktiež napríklad ukazujem a tým, že sme v Talentcentre, takže sa, samozrejme, primárne bavíme aj o talente
 a vtedy majú možnosť alebo priestor na to, aby aj oni nám ukázali svoj vlastný talent. Vtedy tam máme rôznych spevákov, nejakých hercov, dokonca robili mi tam brušné tance decká. Čiže bolo to naozaj také zaujímavé aj také vtipné a osviežujúce v tej celej exkurzii a potom ďalšia taká, veľmi zaujímavá aktivita, ktorá sa nám osvedčila, je  to, že si robím s nimi taký kvíz, kde im na základe nejakých indícií odkrývame rôzne nejaké talentované osobnosti a bavíme sa o ich rôznych príbehoch. Ak môžem byť konkrétna tak napríklad rozprávame sa o spisovateľke J.K. Rowlingovej, ktorá vymyslela práve tú
notorickú postavu, ktorú všetci určite poznáme, Harryho Pottera a práve na základe jej príbehu hovoríme o tom, že sa netreba nechať odradiť od toho nejakého sna, ktorý máme a máme ich stále s tým svojím vytúženým cieľom. Potom sa napríklad rozprávame aj o našej slovenskej lyžiarke Petre Vlhovej, ktorá je tiež takým motivátorom pre športovcov. Máme tam napríklad Billie Eilish, ktorá je pre nich sympatická a na základe aj toho jej vizuálu, ale taktiež aj na základe jej príbehu sa snažíme poukázať na to, že ona zastáva takúto politiku nech si v podstate človek nosí, čo chce, nech vyzerá ako chce, keď sa v tom cíti dobre, tak nech neberie ohľad na druhých. Aj toto je celkom takým dobrým príkladom pre nich, ale taktiež do popredia práve táto speváčka dostáva problematiku duševného zdravia, ktorá je tiež veľmi podstatná, aby sa práve o tomto decká bavili. Čiže snažíme sa naozaj ísť takými viacerými smermi pri týchto osobnostiach, ale taktiež stále musíme vyberať nejaké aktuálne osobnosti, lebo mali sme tam v minulosti rôznych športovcov a rôzne iné osobnosti, ktoré vôbec deti nepoznali ani podľa fotografie, ani podľa žiadnych indícií. Napríklad tam máme
 aj mladého športovca futbalistu Lamina Jamala, ktorý je tiež takou ukážkou zase
 pre tých športovcov, že už aj v mladom veku sa dá dosiahnuť nejaká kariéra.

SV – Práve na základe ukážky týchto rôznych talentovaných osobností sa snažíme poukázať aj na to, že každý objavil svoj talent v inom veku. Každý ho objavil v nejakých iných podmienkach a preto nie je dôležité, kedy oni nájdu ten svoj talent, ale dôležité je ho objaviť, rozvíjať ho a ďalej na sebe pracovať. V tejto našej prezentácii sa práve tiež venujeme aj teórii ustlanej postele, kedy na základe takých dennodenných malých
aktivít alebo takých činností človek dokáže potom dosiahnuť nejaký väčší úspech,
čo ako keby aj toto ustielanie postele z nich vytvárať cieľavedomejšie nejakých
uvedomelejších ľudí zameraných viac na detaily alebo rôzne rituály, čo potom vedia
aj preniesť do svojho profesijného a pracovného života a potom z toho opäť ťažiť.
Taktiež tam máme napríklad takú aktivitu, kariérny strom, kde sa bavíme o jednotlivých častiach tohto stromu a kde sa dostaneme od koreňov cez kmeň až hore k tej korune
a to je v podstate taká pomyselná naša budúcnosť a preto im ukazujeme, že stále, treba ísť krok po kroku, rozvíjať najmä svoje záujmy, svojej nejaké zručnosti, vedomosti  a skúsenosti a práve toto je tiež taká jedna veľmi pre nich pútavá aktivita aj keď sa bavíme o záujmoch, o schopnostiach a vedomostiach a zručnostiach, kde oni mi taktiež predstavujú, alebo teda povedia mi niečo o svojich záujmoch, čo ich vo voľnom čase baví, čo ich napĺňa. Potom máme zas takú ukážku štyroch povolaní, kde sa bavíme o hokejistovi, teda o športovcovi, máme tam lekára, speváka a programátora. No a oni majú hádať, aké sú ich záujmy a čomu sa radi venujú voľnom čase potom prechádzame
 k schopnosti nakoniec k vedomosti až napokon k tej finálnej zručnosti, čo oni, samozrejme ak už potom vedia, že napríklad hokejista už jeho zručnosť je, že hrá hokej,
 že športuje, teda aktívne. No a toto je potom aj pre nich taká domáca úloha do budúcna,aby sa zamysleli nad tým, že keď si vyberú nejaké povolanie, tak nech si skúsia zodpovedať tie základné otázky, aké sú záujmy toho človeka, ktorý vykonáva to povolanie, aké má mať na to predpoklady, nejakého danosti, skúsenosti, vedomosti a že či sú aj oni ako keby na tú pozíciu vhodný aj z tohto pohľadu. Odchádzajú od nás aj práve
s takouto ako keby domácou úlohou na zamyslenia sa. No a potom, samozrejme, prichádzame k najdôležitejšej časti tohto nášho celého stretnutia a to sú kariérne zrkadlá, kde práve sú tie kvízy, kde v našom Talentcentre si spolu s deťmi spravíme tri kariérne kvízy. Prvý je dotazník záujmov na základe tohto výsledku vyjde presne to, aký sú kariérny typ, aké povolanie môžu v budúcnosti vykonávať. Potom tam máme zase všeobecný kvíz, tam sa preveria ich také poznatky, či už zo slovenského jazyka, z anglického jazyka, z matematiky alebo taký nejaký všeobecný prehľad. A potom už máme zase taký špecifický kvíz, kde už sú viac-menej také otázky z takého praktického života, sú tam už napríklad orientácia na zákazníka, rôzne organizačné schopnosti si tam vedia preveriť. Čiže je to naozaj taká škála akože široká pestrá, pestrých otázok, na ktoré musia práve počas tohto dňa zodpovedať.

KK – S čím všetkým odchádzajú žiaci z Talentcentra fyzicky a mentálne? Čo majú v rukách, čo majú v hlavách?

SV – Áno, tak odchádzajú od nás, jednak s výsledkom z tých kvízov, ale taktiež odchádzajú aj s množstvom nejakých informačných zdrojov a poznatkov, keďže my sa bavíme nielen o tom, aké sú osobnosti alebo aké majú talenty a čo majú ukryté vo vnútri v sebe, ale taktiež sa bavíme aj o schéme slovenského školstva. Kde oni už vedia, ako približne vyzerajú tie ktoré stredné školy na Slovensku, akým smerom by sa mohli uberať.

KV – Okrem toho odchádzajú s výsledkami tých troch dotazníkov a teda vedia, aké povolanie by sa im mohlo hodiť na základe kariérového typu a aké sú ich slabé a silné stránky. A ešte k tomu potom aj doma si na talentcentrum.sk, kde si teda vytvoria ten svoj profil nájdu taký výstup pre žiaka to voláme a je to taký 16-stranový dokument najdôležitejších informácií, čo sa dozvedeli a taktiež aj interpretácii výsledkov tých kvízov. Čo teda my stále dúfame, že keď prídu domov, tak to ukážu rodičom a  rodič si potom tiež môže pozrieť, že o čom to vlastne bolo tá naša exkurzia, čo sa dozvedeli a môžu sa potom o tom doma ďalej baviť a pracovať aj s tými výsledkami dotazníkov.

KK – Informujete počas návštevy Talentcentra aj o konkrétnych školách a odboroch alebo zostáva to kariérové poradenstvo stále vo všeobecnej rovine?

KV – Ostáva to vo všeobecnej rovine. My nechceme žiadnemu žiakovi odporúčať konkrétnu školu my mu v podstate len dáme návod, že toto ti vyšlo. Takéto sú školy. Rozhodni sa sám, ale tu máš všetky vedomosti, všetky odkazy, všetko mu ponúkneme, ale rozhodnutie finálne už je na ňom. Takže my neodporúčame žiadnu konkrétnu
strednú školu alebo odbor pre toho žiaka.

KK – Čo Talentcentrum a duálne vzdelávanie?  Je výstupom projektu duálneho vzdelávania. Je to tam nejako spomenuté, do akej miery? Sú nejako žiaci upozorňovaní na to, ktoré školy sú dualistické, ktoré nie sú? Ako Talentcentrum pristupuje k tejto téme?

SV – Tak v rámci duálneho vzdelávania máme takú samostatnú časť v tejto prezentácii, kde sa bavíme o tom, že čo je to duálne vzdelávanie, ako to vyzerá. Ale ja si ešte stále pred touto aktivitou spravím taký prieskum medzi tými žiakmi a pýtam sa na to, či už počuli niekedy vôbec tento termín duálne vzdelávanie. Minule sa mi stala taká vtipná vec, kde ani jeden nezdvihol ruku a pani učiteľka, tak od vedľa iba pokukovala. Veď sme si to rozprávali. Tak aspoň vieme, že aj možno vedia, ale nevedia presne, že o čo ide. Ale keď im to potom akože priblížime, že je to prepájanie toho štúdia, vzdelávania s praxou, tak potom, ako že väčšina je už informovaná, ale nevedia tak vieme im ponúknuť tak vo všeobecnosti nejaké tie informácie o tom, ako duálne vzdelávanie na Slovensku vyzerá a prebieha.

KK – Snažíte sa upozorňovať aj na nejaké základné alebo najčastejšie chyby, povedzme pri výbere strednej školy.

SV – Áno, ja si myslím, že taká najčastejšia chyba, čo už mám odpozorované je tá, že deti sa často rozhodujú podľa svojich kamarátov. Boja sa urobiť nejaké vlastné rozhodnutie,
vykročiť z tej svojej nejakej komfortnej zóny. Nechcem ísť na tú školu, pretože tam budem sám, sama chcem ísť s kamarátmi, čiže nenechať sa ovplyvniť tým davom a naozaj si ísť svojou vlastnou cestou. Ďalšia z takých najčastejších chýb je to, že sú niektoré školy úplne zaškatuľkované a práve toto, tento mýtus sa snažíme zotrieť a teda zbúrať, aby naozaj to nebolo len tak, že na istý typ školy môžu ísť iba tí najlepší a ostatní horší už na iný typ školy. Čiže nie je to už vôbec o tom. Snažíme sa im ukázať naozaj tak
objektívne celé to školstvo ako vyzerá, aby nerobili chyby.

KK – Popísali sme si všetky aktivity a program návštevy Talentcentra, ktorý je ozaj bohatý, ale zaujíma ma, do akej miery, ako veľmi sa dá za niekoľko hodín ovplyvniť kariérne smerovanie žiaka?

SV – Tak viete my za pár hodín nedokážeme z nikoho urobiť nejakého lekára alebo herca alebo niekoho nám práve ide skôr o to, aby človek neodchádzal presne s nejakým úplne konkrétnym nastaveným povolaním, ale možno skôr a o to, aby tá cesta rozhodovania sa nebola iba taká narýchlo nejakých pár mesiacov pred podaním prihlášky na strednú školu, ale aby to bol taký dlhodobý proces, aby sa nad tým zamýšľali.

KV – My mu hlavne chceme ukázať, aké má možnosti, lebo oni častokrát prídu ani nevedia, aké sú typy stredných škôl, tak mu chceme ukázať skôr, aké sú možnosti a napríklad s kým sa o tom poradiť. Nech sa poradí s rodičom, s výchovným poradcom. U nás sa napríklad veľakrát stane, že niekto príde a myslí si, že je zlý z matematiky. Urobí si dotazník a vyjde mu, že je vlastne nadpriemerný z matematiky oproti jeho rovesníkom tak zistí, že aha, tak možno aj taká škola by ma mohla zaujímať. Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Takže my im v podstate nechceme presne odporučiť, že choďte na tú školu, ale chceme, aby začali nad tým rozmýšľať, aby vedeli, že je to dôležité a že to ovplyvní nielen najbližší rok, ale vlastne celý ich život, takže, aby to brali zodpovedne to rozhodnutie.

SV – Áno, lebo za pár hodín sa nedá urobiť nejaké finálne rozhodnutie, ale dá sa urobiť obrovský posun práve v rozhodovaní sa, v tom uvažovaní, celom premýšľaní nad tým.

KK- Je to skôr o tom otvoriť im možnosti, ukázať im, čo všetko majú k dispozícii, nasmerovať ich. Z toho to všetkého, čo sme teraz povedali, asi ani nie je cieľom Talentcentra dospieť presne počas tých pár hodín počas tej návštevy k finálnemu rozhodnutiu, ale skôr ich nasmerovať dať im nejaký chrobáčikov do hlavy, nad ktorými budú uvažovať a aby sa inak pozerali na celé rozhodovanie. Ak som to teda správne pochopila.

KV – Presne tak, aby mali všetky dostupné informácie, aby vedeli kde hľadať vlastne informácie, aby nad tým začali hlavne rozmýšľať.

KK – Môžu mať žiaci počas návštevy aj otázky? Ak áno, čo ich najčastejšie zaujíma?

SV – Áno, samozrejme, že môžu mať otázky. A čo ich najčastejšie zaujíma? Tak asi bavíme sa veľa o tých povolaniach, najmä o tých teraz takých súčasných povolaniach, ktoré vznikli, taktiež ich zaujíma aj to, aké typy škôl, že kde by mohli ísť, keď má niekto talent nejaký na umenie, takže aká škola by bola pre neho vhodná alebo zase športovci to už vedia, že to je nejaká športová škola.

KK – Ako je to s regionálnou dostupnosťou Talentcentier ? Navštevujú vás aj žiaci z iných krajov a ako často?  Primárne z akých častí Slovenska a ako ďaleko k vám možno cestujú? Kto najďalej cestoval a podobné pikošky.

KV – My sme teda nitrianske Talentcentrum a sme primárne pre nitrianske základné školy s tým, že teda je v Trnave a v Žiline Talentcentrum, ako už bolo spomenuté, takže tie sú
 pre tie základné školy. A k nám teda chodia školy z Nitrianskeho kraja, najďalej sme asi tak mali zo Šiah to už bolo naozaj ďaleko. Stále Nitriansky kraj, ale teda, cestovali skoro dve hodiny, ale stále chcú prísť každý rok k nám, lebo sa im veľmi páči. Takže sa tešíme, že aj zo Šiah napríklad k nám chodia a snažíme sa to urobiť tak, aby to bolo výhodné pre tú školu. Takže väčšinou to je také, že do 100 kilometrov alebo teda Nitriansky kraj do 100 kilometrov, aby tá cesta bola plus mínus do tej hodiny ideálne to a čím menej, tým lepšie, nech vautobuse sedia, ale tak do tej hodiny to je také si myslíme, že celkom fajn.
A máme občas školy, ktoré sú napríklad z Košického kraja, kde vôbec nikde v blízkosti nemáme Talentcentrum a vtedy takejto škole vieme ponúknuť online Talentcentrum a to vieme v podstate urobiť tak, že je to taká skrátená verzia nášho Talentcentra, kedy to teda urobíme online formou s tým, že vlastne v tej škole potrebujú len zabezpečiť, aby mali počítače, každý žiak svoj počítač a ideálne mikrofón. Náš lektor sa k nim online pripojí, teda lektorka a v podstate urobí taký rýchlokurz s tým, že je to na dve vyučovacie hodiny a v podstate tá prezentácia je viac-menej totožná, ale nestihnú si urobiť tri dotazníky, ale iba jeden dotazník a tie ďalšie dva si potom už teda, veríme, že urobia sami doma. Takže takto vieme ponúknuť školám, kde ešte zatiaľ Talentcentrum nie je aspoň niečo. Keby napríklad ani o takéto niečo nemali záujem, tak ešte stále si to vie nejaký jednotlivec, v ktorého okolí nie je Talentcentrum vyklikať na talentcentrum.sk.
Tam sa vlastne vie zdarma prihlásiť, zaregistrovať a potom sám doma urobiť dotazníky.

KK- Pozorujete za obdobie fungovania Talentcentra zmenu aj u žiakov? Sú iní v tom rozhodovaní a v čom hlavne?

SV – Tak či sú iní? Zdá sa, že už takí sebavedomejší v otázkach nejakej vlastnej identity,
ale taktiež takí neistí pri nejakom tom rozhodovaní sa, že stále nevedia ešte ako keby sa nejak začleniť niektorí z nich. Ale napríklad ja som sa stretla aj s tým, že hneď prišli ku mne nejaké decká hovorili, že ja si chcem založiť vlastnú firmu. Ja si chcem založiť alebo vymyslieť niečo, čo ešte nikto nevymyslel, čo ešte neexistovalo. Čiže sú celkom ambiciózni a majú také akože celkom vysoké očakávania. Takže podľa mňa sú trošku iní ako možno nejaké predošlé generácie. Taktiež sú zvyknutí na také skôr instantné odpovede, ale však treba si uvedomiť, že práve pri tom rozhodovaní sa, či už pri výbere strednej školy alebo povolania tam neexistujú žiadne skratky. Čiže tam potrebujú naozaj ten dlhodobý proces a naozaj premyslieť si do detailov, že čo vlastne by chceli robiť.

KK – Ako školy nadväzujú na návštevu Talentcentra a ako ďalej pracujú s tými žiakmi a s tými informáciami, ktoré žiaci u vás dostanú?

KV – Nám sa teda výchovní poradcovia väčšinou sťažujú, že majú za celý školský rok iba jednu takúto vyučovaciu hodinu, kde so všetkými žiakmi vlastne celou triedou musia takéto niečo prebrať. Okrem toho nám často hovoria, že v podstate nemajú ani nástroje alebo že niečo čo by vlastne povedali, že nemajú tú metodiku a nemajú vlastne veci, podklady k tomu, takže oni sú veľmi vďační, keď k nám prídu a veľa z nich mi hovorilo, že tie výsledky, ktoré vlastne prídu, tak potom, keď majú túto hodinu alebo si ešte nejakú navyše napríklad urobia, takže vlastne poprosia tých žiakov, nech donesú tie výsledky a prejdú si s nimi a už potom následne oni mňa odporúča nejakú strednú školu, na ktorú by sa teda hodili podľa tých výsledkov, čím vyšlo z tých kvízov.

KK – Ale väčšinou teda podľa vašich skúseností je to tak, že nie je to, že sa potom zatvoria dvere a už na to nijako nenadviažu, ale snažia sa to aspoň teda minimálne rozobrať tými deťmi a priniesť si tie výsledky do školy a nejako si to ešte nejako prerozprávať.

KV – Ja si myslím, že áno. V podstate podľa mňa každý výchovný poradca, ktorý
k nám príde už je nejaký aktívnejší výchovný poradca a preto k nám vlastne aj prišiel,
takže má záujem o tých žiakov a má záujem ich ďalej rozvíjať a ďalej s nimi pracovať.

SV – Áno určite, áno. Ja totiž aj vidím v rámci exkurzie v tom Talentcentre, že tí výchovní poradcovia sa hneď aktívne pýtajú tých svojich žiakov, čo ti vyšlo, v čom si dobrý a
na čo sa hodíš. Dokonca keď si robíme tú prvú aktivitu, keď sa ich pýtam, čím chceli byť,
keď boli malé, čím chcú byť dnes, tak niektorí z ich učiteľov ani ako keby nevedeli vôbec hovoria wau to počujem prvýkrát, že ty chcel byť tým alebo chceš byť tým, že to úplne zaujímavé či že má naozaj prínos aj táto aktivita práve do toho potom už ďalšieho procesu.

KK – Boli ste vy konkrétne svedkami možno nejakého zrodu konkrétneho kariérneho rozhodnutia? Spomeniete si na takýto okamih? Viem, že sme hovorili, že to nie je úplne cieľom takéto konkrétne rozhodnutie, ale či možno alebo nejaký náznak ste zažili niečo, kedy priamo pri návšteve Talentcentra tomu dieťaťu alebo teda tomu žiakovi zaplo, že toto by som chcel robiť. Toto je asi to, čo sa mi otvorilo, o čom som netušil.

SV – Áno, tak raz sa mi napríklad stalo, že jeden zo žiakov povedal, že on by chcel byť pilot. A pri tej aktivite, keď sa pýtam, že čím by chcel byť a tak som bola zvedavá veľmi na to, čo mu vyjde v tom prvom kvíze a teda dotazníku na základe tých nejakých jeho osobnostných predpokladov a práve tam mu vyšlo, že kariérny typ, že to proste realistický. Je to jeden z typov, kde je človek taký manuálne zdatný, zručný a práve aj tam patrí tento pilot a preto som sa ho potom opýtal na ten výsledok, že čo ti vyšlo na základe týchto výsledkov. A práve tam bol ten realisticky typ, ktorý bol úplne dominantne prvý. Čiže sa to ako keby potvrdilo. Bol taký rád, že áno super, chcel by som tým byť a mám na to aj nejaké predpoklady, čo sa mi teraz aj potvrdilo, čiže iba možno to k tomu.

KK – Čiže také utvrdenie kariérne.

SV – Áno.

KK – Akú pozíciu má Talentcentrum v skladačke celého toho kariérového poradenstva? Ako zapadá do celého systému, ako s ním spolupracuje, aké je jeho miesto v kariérovom poradenstve?

KV – Ja si myslím, že my sme často práve ten prvý krok pre žiaka. Často k nám prídu a u nás sa vlastne dozvedia, aké sú tie stredné školy alebo teda na čo majú, kde majú tie silné a slabé stránky a potom už ďalej teda pracujú s tým alebo nám napríklad povedia, že pôjdu potom napríklad na dni otvorených dverí alebo na burzy škôl, ale toto častokrát býva až po návšteve Talentcenta.

SV – A taktiež si myslím, že my ako Talentcentrum, aspoň to tak vnímam, že sme ako keby taký kompas, ktorý im určí nejaký smer a učíme deti, že výber školy nemá byť nejaké náhodné tipovanie, ale má to byť premyslený proces. Taktiež im prinášame aj nejaké rôzne sebapoznávacie aktivity, objektívne nejaké kariérové nástroje a prepojenie s aktuálnymi potrebami pracovného trhu.

KK – Z vašich skúseností, kto alebo čo momentálne najviac ovplyvňuje výber strednej školy u žiakov?

SV – Podľa mňa najväčší vplyv má na tom rodina, samozrejme, jednoznačne. Kde tam ale treba dať pozor na to, že rodičia sú síce prvý kompas, ale niekedy ukazujú sever na
úplne iný smer, akoby tie deti chceli tak toto je takým veľkým faktorom, ktorý ovplyvňuje výber. Potom sú taktiež kamaráti, no a nejaké ich predstavy o tom, ktorá škola je tá najprestížnejšia a ktorá trochu menej alebo také nejaké predstavy. Čiže asi to. 

KK – V čom hlavne z vášho pohľadu posúvajú Talentcentrá, pretože už ich je viacej a stále ich pribúda, kariérové poradenstvo na Slovensku? Ako sa za obdobie fungovania Talentcentier mení výber stredných škôl? Je ovplyvnený už ten proces? Vieme pobadať nejaké prvé zmeny?

KV – Ja si myslím, že mi často možno aj nie úplne chtiac niekedy suplujeme tých výchovných poradcov, lebo sami proste povedali, že nemajú čas, nemajú prostriedky, takže my sme možno taká náhrada. Aj keď by to tak byť nemalo, sami výchovní poradcovia by to tak nechceli, len momentálne to tak nastavené je. My veríme, že sa to do budúcna zmení a že budeme presne iba jedna časť v tej skladačke a nie teda jediná časť v tomto prípade.

KK – Čo plány do budúcna v nitrianskom Talentcentre možno Talentcentrách celkovo? Ak máte nejaké informácie aj o iných centrách.

KV – Tak my sa teda neustále snažíme zlepšovať väčšinou je to na základe tej spätnej väzby a nato napríklad využívame primárne leto, keď sú prázdniny. Vtedy máme čas na takéto veci a zanalyzujeme si vždy tu spätnú väzbu a teda vždy sa snažíme priniesť niečo nové v tom novom školskom roku a mne sa vždy aj páči, keď príde výchovný poradca, ktorý bol minulý rok a ocení tie zmeny a vidí ich, že sa naozaj teda posúvame dopredu a napríklad nás pochváli, tak je vždy také pekné. A čo sa týka takých nejakých dlhších plánov, tak ak to môžem takto prezradiť, tak veríme, že v dohľadnej dobe, to nemyslím ani o mesiac ani o dva, ale už teda urobili nejaké prvé kroky budúce Talentcentrá v Banskej Bystrici a v Košiciach, takže veríme, že to budú zrejme miesta, kde sa otvoria Talentcentrá tie najbližšie a taký dlhodobý plán je teda, aby takéto Talentcentrum bolo v každom kraji, aby sme ich teda na Slovensku mali osem a úplne v tom najideálnejšom scenári, aby každý žiak si prešiel týmto Talentcentrom predtým, ako pôjde na tú strednú školu.

KK – Čiže bližšie a bližšie k rakúskemu modelu.

KV – Presne tak.

KK – Prečo sa to oplatí, prečo by to takto malo byť a čo je ten hlavný prínos toho Talentcentra pre žiakov?

KV – Prínos je to, že my žiakom prinášame originálnou a nejakou zážitkovou formou im sprostredkovávame nejaké poznatky a informácie ohľadom kariérovej orientácie a v podstate my chceme, aby ten žiak začal rozmýšľať nad budúcnosťou, aby vedel, nad čím sa má zamýšľať, aké otázky si vlastne má vôbec klásť  a s kým sa má poradiť pri tomto výbere.

SV – Čiže my im ako keby poskytneme taký kariérový all inclusive, kde oni priebehu toho jedného dňa načerpajú veľa informácií nielen o sebe, ale aj o stredných školách. Aj celkovo o pracovnom trhu na Slovensku. Pretože talent, keď dostane správne podmienky, vie dorásť do nádherných príbehov.

KK – Ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas a že ste nám priblížili to o čom Talencentrum je, malo by byť a čím najviac žiakom pomáha. Vám, milí poslucháči ďakujem za pozornosť a tešíme sa pri ďalších vydaniach podcastu ŠIOV Plus.

KV – My ďakujeme za pozvanie a budeme sa tešiť na všetkých nových žikaov v Talentcentre.

SV – Ďakujeme veľmi pekne.

Dúfame, že sa vám dnešný diel páčil. Nezabudnite nás sledovať na našej stránke www.siov.sk alebo na platformách Youtube, Spotify a Facebook, aby vám neušli nové epizódy a informácie o odbornom a celoživotnom vzdelávaní.