Účasť dospelých vo veku 25 až 64 rokov na vzdelávaní u nás vzrástla. Podľa posledného európskeho merania (Adult Education Survey) z roku 2022 sa na Slovensku vzdelávaniu aspoň raz za rok venovalo 54,8 % dospelých vo veku 25 až 64 rokov. Ide o rozsiahly prieskum realizovaný v európskych krajinách v päť až šesťročných intervaloch, ktorý umožňuje sledovať dlhodobé trendy v oblasti vzdelávania dospelých.
Téme sa podrobne venuje analytický komentár pripravený expertkami zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV) a Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV).
V porovnaní s rokom 2016 si Slovensko polepšilo o takmer 9 percentuálnych bodov – ide tak o štvrtý najvyšší nárast spomedzi krajín EÚ a to aj napriek tomu, že referenčné obdobie sa čiastočne prelínalo s pandémiou. Slovensko sa tak zaradilo medzi desať krajín EÚ s najvyššou účasťou dospelých na vzdelávaní. Priemer EÚ dosahuje 47 %.
Zároveň si však Slovensko pohoršilo v rámci EÚ v rozsahu vzdelávania. V priemernom počte hodín, ktoré strávil jednotlivec vo vzdelávaní sme na predposlednom mieste medzi krajinami EÚ. Na Slovensku sa dospelý venuje vzdelávaniu v priemere 48 hodín, čo je len tretina času v porovnaní s priemerom v EÚ. V rámci EÚ sa pritom podarilo zvýšiť čas strávený vo vzdelávaní na 144 hodín.
„Najzásadnejší fakt, ktorý z analýzy vyplýva, je že sa vzdelávajú pracujúci, pričom účasť nepracujúcich ostáva nízka a v aktuálnom meraní zaznamenala ďalší pokles. Nepodarilo sa vo väčšej miere zapojiť tých, ktorí by potrebovali zlepšiť potenciál budúcej zamestnateľnosti“ upozorňuje námestníčka Úseku pre celoživotné vzdelávanie Ľubica Gállová (ŠIOV).
Analýza ukazuje, že najväčší vplyv na pravdepodobnosť zúčastniť sa vzdelávania má zamestnanie a úroveň dosiahnutého vzdelania. Na Slovensku sa neformálne vzdelávanie (školenia, kurzy, workshopy) viaže takmer výhradne na pracovné prostredie. Takéto vzdelávanie je štandardne finančne alebo organizačne podporované zamestnávateľom.
„Dôvody skokového nárastu na Slovensku dáta priamo neodhalia, môžeme však sledovať, ktoré skupiny populácie ho najviac ovplyvnili,“ vysvetľuje analytička Ľuba Habodászová (ŠIOV). „V období medzi dvoma meraniami sa účasť najviac zvýšila pracujúcim s nízkym vzdelaním. Tiež sa domnievame, že zmena znenia otázky v zisťovaní mohla prispieť k celkovému zvýšeniu meranej účasti. Oproti minulosti, otázky boli v aktuálnom meraní viac detailné a napomáhali respondentom spomenúť si na rôzne absolvované vzdelávacie aktivity.“
„Prekvapujúce je, že kým v mnohých krajinách sa podarilo predĺžiť priemerný čas strávený vo vzdelávaní, na Slovensku ostal priemerný čas na veľmi nízkej úrovni.“ uvádza Ivana Studená (CSPV SAV), ktorá sa dlhodobo venuje výskumu vzdelávania dospelých. „Krátky čas trávený vo vzdelávaní a fakt, že prevažujú školenia, ktoré súvisia so zamestnaním naznačujú, že môže ísť o školenia, ktoré sú potrebné pre výkon práce. Miera účasti na vzdelávaní a jej veková štruktúra potom môžu byť i výsledkom pohybu na pracovných miestach v silných odvetviach ekonomiky, a s tým súvisiacimi školeniami nutnými pre výkon prác“.
Analýza potvrdzuje pretrvávajúce nerovnosti v prístupe k vzdelávaniu. Ľudia s nižším vzdelaním sa vzdelávajú oveľa menej než vysokoškolsky vzdelaní. Práve pre nich je však ďalšie vzdelávanie kľúčové, či už pri hľadaní práce, zmene kvalifikácie alebo adaptácii na nové požiadavky trhu.
Zistenia z prieskumu naznačujú, že Slovensko má v oblasti vzdelávania dospelých potenciál, a vie zapojiť širšiu základňu dospelých, no zároveň čelí aj výzvam, najmä v zapojení dospelých, ktorí nie sú aktívni na trhu práce. Zamerať sa na širšiu dostupnosť vzdelávania, prehĺbiť a rozšíriť vzdelávacie aktivity a podporiť motiváciu pre menej aktívnych účastníkov bude kľúčové pre udržanie pozitívneho trendu.
