Ako pripraviť v cvičnej firme finančný plán, ktorý má zmysel a bude fungovať aj v praxi

S Gabrielou Horeckou (GH) a našim špeciálnym hosťom Ladislavom Smoroňom (LS) sme sa rozprávali o finančnom pláne. Je to téma, ktorá možno pôsobí zložito, no v skutočnosti je veľmi praktická. Finančný plán totiž predstavuje most medzi podnikateľskou predstavou a reálnym fungovaním firmy. Inými slovami je to spôsob, ako si overiť, či má náš nápad šancu uspieť.   

Ladislav Smoroň je odborník na osobné a podnikové financie lektor a mentor mladých podnikateľov. Spolupracuje s iniciatívami, ktoré podporujú zvyšovanie finančnej gramotnosti a podnikavosť na školách a vedie mladých ľudí k tomu, aby sa nebáli čísel, pretože práve v nich sa často skrýva životaschopnosť ich nápadu. Ako konzultant v oblasti finančného plánovania sa dnes s nami podelí o to, prečo je finančný plán viac než len tabuľka v Exceli. 

Finančný plán je o premýšľaní, pomáha prepojiť nápad so skutočnými nákladmi, príjmami a možnosťami. Je to skôr logické a strategické plánovanie, než zložitá matematika, no s číslami sa tam samozrejme počíta. Ako pomôcť pochopiť čísla tým, ktorí v úvodnej fáze vzniku firmy podceňujú financie a sú zameraní skôr na nápad alebo produkt? 

(LS) Na úvod by som chcel povedať, že finančný plán nie je samoúčelný dokument. Je súčasťou podnikateľského plánu, ktorý sa často v praxi vníma ako slohová úloha, kde potrebujeme vygenerovať čo najviac textu. Prípadne je to dokument, ktorý ľudia vnímajú ako potrebný, keď žiadajú banku o úver alebo hľadajú investora. Finančný plán je len jedna časť toho. Bohužiaľ alebo našťastie to jednoducho nie je iba o tom, aby sa vygeneroval nejaký dokument. Veľmi zjednodušene povedané, podnikateľský plán s finančným plánom je niečo ako mapa. 

Keď chceme riešiť to, ako má finančný plán vyzerať, potrebujeme sa s ním trošku zblížiť. Aby ho najmä ľudia, ktorí uvažujú nad štartom vlastného podnikania, nevnímali ako strašne komplikovaný, rozsiahly a robustný dokument, ale skôr ako praktický dokument.  A keď sa vrátim k spomínanej mape, podnikateľský plán je niečo také, ako keď chceme ísť na výlet a máme mapu, pomocou ktorej si vieme zadefinovať, kde sme, kam sa chceme dostať a ako sa tam dostaneme. Do cieľa samozrejme vieme dôjsť aj bez mapy, no ak ju máme, tak pravdepodobnosť, že tam dôjdeme, je výrazne vyššia. A na konci dňa je to aj o tom, že sa na želané miesto dostaneme rýchlejšie a za menej peňazí.  

Práve podnikateľský plán a finančný plán slúžia na to, aby nám pomohli zvládnuť lepšie prípravnú fázu, v ktorej si vieme zadefinovať  kľúčové myšlienky podnikania. 

Keď hovoríme o mape ako o finančnom pláne, aké sú jeho kľúčové komponenty? 

(LS) Na začiatok by som pripomenul, že hlavným cieľom finančného plánu je povedať nám to, či sa nám vôbec oplatí podnikať. Čiže všetky jeho komponenty majú slúžiť na to, aby nám vytvorili komplexnú otázku, ktorej zodpovedaním zistíme, či sa nám oplatí podnikať. 

A samozrejme, potrebujeme reálne riešiť plán výnosov a nákladov, čiže potrebujeme sa pozerať na to, aké máme očakávané tržby, očakávame náklady, kedy a či vôbec dosiahneme bod zlomu. Potrebujeme sa pozrieť nielen na to, čo budeme fakturovať, ale reálne riešiť aj to, ako peniaze do firmy prichádzajú a ako z firmy odchádzajú. Pri štarte podnikania sa potrebujeme pozrieť na rozpočet, to znamená, koľko peňazí na podnikanie budeme potrebovať. A samozrejme nesmieme zabudnúť na zdroje, to znamená odkiaľ peniaze získame. 

Je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec, na ktorú sa až tak často nemyslí, sú náklady obetovaných príležitostí. To znamená, že nám nestačí vyhodnotiť nápad alebo podnikateľský zámer ako taký, ale potrebuje to reálne vyhodnotiť aj s tým, o čo sme prišli tým, že sme začali podnikať. To znamená, že keď nám čísla ukazujú, že zámer by mohol mať úspech, reálne potrebujeme rátať aj s tým, že mladý človek sa mohol niekde zamestnať a tým, že začal podnikať, prišiel o určitú čistú mzdu. Toto je ten kľúčový bod, na ktorý často ľudia zabúdajú a niekedy potom ekonomika podnikania nedáva až tak veľký zmysel.  

Ak sa vrátime na úvod k strategickému a logickému nastaveniu podnikateľského plánu, tak kým začneme tvoriť finančný plán, musíme si vopred uvedomiť naše vstupy a súčasťou nášho zvažovania by malo byť aj to, ktorou cestou sa chceme ísť, aby po pár rokoch nebolo možno neskoro. 

(LS) Môj pohľad je taký, že práve podnikateľský plán je kľúčový dokument v prípravnej fáze a finančný plán je kľúčový dokument pre podnikateľský zámer alebo pre podnikateľský plán. Z môjho pohľadu je lepšie možno prísť pri prípravnej fáze na to, že ten zámer má rôzne nedostatky alebo prídeme na to, že náš nápad je super, avšak trh, na ktorom chceme podnikať, je malý. Alebo prídeme na to, že sme predbehli dobu. Sú aj také prípady. Z môjho pohľadu je oveľa lepšie napríklad hodiť do koša podnikateľský plán s finančným plánom alebo proste vymazať nejakú tabuľku ako sa vrhnúť do podnikania na základe toho, že vám kamoši povedia, že máte super nápad, choďte do toho. Možno vás vaši blízki, rodina aj finančne podporia. Stáva sa, že hlavne mladí ľudia investujú do podnikania peniaze, ktoré im dá babka na birmovku. Preto je lepšie vyhodiť do koša kus papiera, keď to tak mám povedať, ako prísť o svoje peniaze, alebo o peniaze niekoho iného.  

Čiže naozaj na začiatku si naozaj nechať čas na správne rozhodnutie. Doplním, že v predchádzajúcom podkaste sme sa rozprávali s Martinou Piroškovej zo Slovak Business Agency o podnikateľskom zámere. Ak by sa niekto mal záujem vrátiť sa k tejto časti, veľmi to odporúčam, lebo ako aj pán Smoroň potvrdil, ono to spolu súvisí. 

Tento rok sa na súťaži Skills Slovakia „ JUPOV podnikateľské zručnosti v cvičnej firme“ odborná porota snažila upriamiť väčšiu pozornosť na prípravu dobrého finančného plánu, ktorý by mal byť odrazovým mostíkom pre reálne podnikanie. Ako si pri hodnotení vnímala kvalitu jednotlivých finančných plánov? Čo boli ich silné a možno slabé stránky? 

(GH) Ako povedal aj pán Smoroň, je veľmi zaujímavé, že väčšina sa sústredila na to, aby to bola pekná slohová práca. A keďže aj veľa učiteľov nemá praktickú skúsenosť, práve toto hodnotili lepšie a poslali tie práce, ktoré boli plné vaty. Je však veľmi dôležité, aby pri každom podnikateľskom pláne, aj v dobrej cvičnej firmy, sa potrebujem rozhodnúť pre niečo, pre čo budem tak zanietený, že budem vedieť strhnúť všetkých. Aby sa všetci venovali príprave čo najdôkladnejšie. Teda, aby nepísali len samú vatu a pekné slohové cvičenie, ale naozaj robili na niečom, čo ich baví. A možno to budú cítiť aj ako svoje budúce povolanie.  

Naša slabosť je to, že v škole sme naučení, aby to bolo krásne napísané. Tvoríme peknú tabuľku v Exceli, v ktorej máme na tri roky zadefinované rovnaké stĺpce a riadky, tak je to super. Ale nie, my musíme brať ohľad na obsah a zamerať sa na to, aby podnikateľský zámer a finančný plán obsahovali všetko, čo majú. Potrebujeme sa na to pozrieť reálne. Ešte by som doplnila, že keď si ho urobíme dobrý finančný plán, nechajme si to chvíľu prejsť hlavou a skúsiť sa na to pozrieť aj druhýkrát neskôr a s otvorenou mysľou.  

Ako by sme mali pristupovať k predikcii príjmov a výdavkov? Aké zdroje informácií môžeme použiť a akú mieru realizmu? 

(LS) Keď tvoríme finančný plán, nadšenie je veľmi dôležité. Len pokiaľ sa človek pozrie na čísla reálne a objektívne, príde na to, či jeho nápad, myšlienka má potenciál stať sa podnikaním alebo je iba drahým hobby. Lebo častokrát sa stáva, že ráno to človeka baví, ale na konci dňa je podnikanie limitované výškou rezervy. 

Vrátim sa k tomu, ako robiť predikcie. Podnikateľ je človek, ktorý musí byť optimista. To znamená, že verí v lepšiu budúcnosť. Možno častokrát ani nečíta správy. Ale toho optimizmu by som práve pri predikcii ubral. Takže skôr by som k tomu pristúpil realisticky, s nadhľadom a opatrne. Zdrojov informácií je v dnešnej dobe veľmi veľa a je oveľa ľahšie prísť na to, že pokiaľ idete robiť napr. e-shop s notebookmi, primeraná marža v tomto sektore na úrovni okolo troch až piatich percent a vy v rámci svojho prepočtu rátate, že budete mať tridsať percent. To vám už samozrejme vie ukázať na to, že niečo by ste mali zmeniť. Alebo pokiaľ prídete na to, že váš konkurent má tržby v priemere desať eur mesačne, nemôžete rátať s tým, že ak robíte niečo veľmi podobné, že vaše tržby budú päťdesiat eur.  

Keď hovoríte o ubratí z optimizmu, myslíte si, že je dobré cvičenie urobiť si tri plány – napríklad optimistický, realisticky, pesimisticky? Alebo skôr stačí iba ubrať a poriadne sa zamerať na jeden reálny finančný plán? 

(LS) Nechcel by som ľudí vyľakať, že potrebujú mať teraz veľký dokument v rôznych verziách. Ale je určite nevyhnutné, aby sa tomu povenovali. Možno to nemusí byť na konci dňa jeden, druhý, tretí dokument, ale pokiaľ detailne spracujú analýzu rizika alebo si spravia takzvanú SWOT analýzu, reálne prídu na to, kde môžu nastať situácie, ktoré nemajú v rukách. Môžete mať skvelý plán, skvelý nápad, môžete všetko urobiť správne, ale treba si povedať, že potrebujete mať niekedy aj šťastie. Ako nám aj posledné roky ukazujú, prišli situácie, s ktorými sme možno pred desiatimi rokmi ani v zlom sne nerátali – pandémia Covid, vojna v susednom štáte, atď. Čiže sú situácie, ktoré potrebujeme vnímať, no nevieme ich ovplyvniť. Potrebujeme vnímať externé riziká, ktoré nám môžu podnikanie pokaziť. Zároveň však je niekedy taká doba na trhu, že stačí tam byť a nepokaziť to úplne, alebo nerobiť nejaké zlé alebo horšie prevedenie ako vaša konkurencia a zistíme, že trh je nastavený tak, že máte šancu uspieť. 

Keď hovoríme o peniazoch a o samotnom cashflow, v rámci finančného plánu je často dôležitejší než samotný zisk. Prečo je to tak? 

(LS) Dôležité je si uvedomiť, že zisk je niečo, čo ľudí ženie dopredu. Človek začína podnikať preto, aby dosahoval zisk. Aj v jeho definícii sa hovorí o tom, že zisk je pre podnikateľa odmena za podstúpené riziko. Len pokiaľ podnikateľ nerieši cashflow, teda to, ako peniaze do firmy prichádzajú a ako odchádzajú, môže sa veľmi jednoducho stať, že zisk síce na papieri je, ale podnikateľ „umrie od hladu na ceste za ziskom“. Poviem jednoduchý príklad. Predstavte si, že na vianočné trhy chcete vyrábať vianočné poháre. Už niekedy v septembri potrebujete objednať nejaké poháre. Potrebujete zaplatiť ľudí, ktorí ich namaľujú, pridajú tam logo. Potrebujete si objednať stánok, ktorý je potrebné už v novembri zaplatiť, ale tržby od zákazníkov, teda reálne prvé platby prídu až v decembri. To znamená, že teoreticky by ten nápad bol ziskový, ale prakticky pokiaľ nebudete mať za čo zaplatiť prvotné náklady na tovar alebo na ľudí, tak sa k zisku nedostanete.  

V období zisku je možno dobre počítať aj s obdobím nepredvídateľných situácií, o ktorom ste hovorili a nechať si aj nejakú rezervu.  

(LS) Áno, je dobre, že to spomínate. Ľudia si častokrát povedia, že ak si nakalkulujem mzdu, môže to byť pekná mzda, tak zisk nepotrebujem. Pokiaľ však vaše podnikanie negeneruje zisk, tak do toho ani nechoďte. Kvôli tomu, že zisk slúži na vytváranie rezervy a na ďalší rast a rozvoj firmy. Alebo práve na časy, keď príde kríza, horšie obdobie atď., práve zo zisku čerpáte a viete toto ťažšie obdobie ufinancovať.  

Aké sú najčastejšie výzvy, s ktorými sa učitelia stretávajú pri výučbe tvorby finančného plánu a ako ich môžu prekonať? 

(GH) Myslím, že najčastejšou výzvou je to, ako k predmetu cvičná firma pristupujú žiaci. Pre učiteľa je veľmi nepríjemné, keď do cvičnej firmy dostane žiakov, ktorých to nebaví. Myslím si však, že pri správnom nastavení od začiatku školského roka, keď začína cvičná firma, je veľmi dôležité, aby vznikol dobrý podnikateľský plán. Keď ten chytí žiakov, tak i keď je to len cvičná firma s fiktívnym tovarom a fiktívnymi peniazmi, je radosťou pre všetkých. Aj pre učiteľa.   

Pri tomto je veľmi dôležité spomenúť aj vzťah medzi učiteľom a žiakmi, ktorý je v cvičnej firme možno trochu iný ako v klasickej vyučovacej hodine. Vedela by si nám povedať prečo? 

(GH) Predmet cvičná firma je na viacerých školách stále ako voliteľný. Čiže žiaci do cvičnej firmy prichádzajú dobrovoľne a mnohí z nich už vedia, čo ich čaká a zvyčajne sa tešia. Väčšina škôl používa predmet cvičná firma aj na prezentáciu počas dňa otvorených dverí.  

Rozdiel  medzi učiteľom v cvičnej firme je ten, že vtedy má výborný vzťah so žiakmi, keď je v úlohe staršieho kolegu, školiteľa, manažéra a úlohy cvičnej firme prenechá žiakom. Čiže keď je raz riaditeľom cvičnej firmy žiak, tak ho rešpektuje ako riaditeľa. Učiteľ je ako starší kolega. Keď  je žiak marketingový pracovník, tak ho berie ako marketingového pracovníka. Keď je niekto vedúci ekonomického, tak ho berie ako ekonóma. Čiže naozaj nechá ich pracovať a on je len takým radcom. Usmerňuje ich. Veľkou výhodou v rámci cvičnej firmy je to, že mnohé majú svoju partnerskú reálnu firmu. A práve táto partnerská firma mnohokrát radí a pomáha. Keď toto funguje, že učiteľ je naozaj starší kolega, partner, tak sa im v cvičnej firme funguje dobre.  

Keď sa vrátime k finančnému plánu a vzťahu medzi stratégiou firmy a  finančným plánom, je ešte niečo, čo by ste chceli doplniť? 

(LS) Pridám jedno prirovnanie. Keď sme v úvode spomínali mapu, tak vzťah medzi stratégiou a finančným plánom je ako vzťah medzi mapou a rozpočtom na cestu. Vy síce môžete chcieť veľa cestovať, no keď vaša peňaženka kričí, že si môžete dovoliť ísť akurát do parku, tak môžete mať ambiciózny podnikateľský zámer, ale pokiaľ tie časti nie sú previazané, pokiaľ stratégia nemá oporu vo finančnom pláne, tak to nie je odsúdené na úspech.  

Keď sa posunieme do ďalšej časti, čo je bod zlomu vo finančnom pláne? Kedy si uvedomíme, že tu už viem mať návratnosť? 

(LS) Bod zlomu je presne ten bod, na ktorý sa asi každý začínajúci podnikateľ teší najviac. A to je to, že vaša firma vám začne generovať príjmy, ktoré sú vyššie ako výdavky. Čiže veľmi zjednodušene povedané, vaša firma už začne zarábať. Samozrejme, niekedy je to o tom, že ten bod zlomu nepríde. Práve o tom som skôr hovoril, že lepšie je prísť na to v pred-realizačnej fáze a povedať si, že ak ekonomika nefunguje, zabalím to. Alebo jednoducho nepustiť sa do takéhoto podnikateľského plánu.  

Ale samozrejme, ľudia sa snažia a niekedy zabúdajú pri celom štarte podnikania na checkpointy. To znamená, že pokiaľ máte zarobiť tisíc eur za mesiac a potrebujete predať produkt napríklad piatim zákazníkom. Keď prejdú tri týždne a vy máte jedného zákazníka, tak viete, že bude zle. Čiže je dôležité nečakať na vyčerpanie všetkých zdrojov, všetkých úspor a rezerv, ale priebežne si vyhodnocovať, či ideme v súlade s plánom a či sme dnes tam, kde sme mali byť. Toto sa týka návratnosti. Je tu taktiež ukazovateľ, ktorým si viete vyhodnotiť, či sa podnikanie oplatí alebo či sa vám oplatilo ísť do tohto podnikania, alebo ste sa radšej mali zamestnať.  

Viete spomenúť nejaký príklad rozbiehajúce sa firmy, ktorá práve pri tvorbe finančného plánu zistila, že to radšej dajme do koša, lebo prídeme o všetky úspory, ktoré máme? 

(LS) Mám dva príklady. Jeden je o kaviarni s výberovou kávou v malej obci. Nápad a zanietenie tam boli, len na konci sme prišli na to, že trh je limitujúci. To znamená, že môžete mať perfektný produkt. Môžete tomu veriť. Môže vás to baviť. Teoreticky to môže mať za sebou aj nejakú ekonomiku, ale pokiaľ narážate na veľkosť trhu, jednoducho tú obec nenafúknete tak, aby ste tam mali toľko zákazníkov ako vo veľkom meste.  

Druhý príklad je o klientke, ktorá chcela predávať online ručne vyrábané diáre. Najskôr si chcela vytvoriť web stránku s e-shopom. Celková ekonomika bola úplne biedna a následne sme prišli na to, že asi by bolo lepšie mať to ako hobby popri práci. Na sa dajú využiť alternatívne portály typu Sashe a podobne, kde človek nepotrebuje investovať na začiatku niekoľko stovák eur na web, marketing atď.  

To sú skvelé príklady aj na to, že ak začínajúci podnikateľ nevie odhadnúť mieru optimizmu a realizmu sám, aby si prizval externého konzultanta. Ten mu dá iný pohľad na jeho finančný plán. 

(LS) Povedal by som, že je to dokonca nevyhnutnosť. Častokrát vám vaši blízki i kamoši povedia to, čo chcete počuť. Nie je to iba pri téme podnikateľského finančného plánu, ale všeobecne. Niekedy je teda dobré mať človeka, ktorý bez zaangažovanosti v rámci vašich citov a vzťahov vám povie, že tento nápad je super, ale mal si ho urobiť pred piatimi rokmi, alebo je vhodný na americký trh. Alebo že ten nápad je fakt blbosť. Ľudia častokrát uvažujú nad geniálnosťou svojho nápadu, ktorý ešte nikto neurobil, tak ho musia zrealizovať. Keď si však človek urobí naozaj zodpovedne prípravnú fázu, príde na to, že konkurencia neexistuje nie kvôli tomu, že by to bolo až tak geniálny nápad, ale preto, že je to blbosť a nemá to šancu reálne ekonomicky fungovať.  

V cvičnej firme je v podstate úloha partnerskej reálnej firmy? 

(GH) Áno. Partnerská firma, keď ju cvičná firma má, je určite veľkou pomocou. Ale zase je to trošku limitované, lebo cvičné firmy sa v tomto prípade snažia mať taký predmet podnikania ako reálna firma. Čiže trošku to limituje jedinečnosť nápadu. Tu by som povedala, že má to svoju tienistú stránku, i keď veľmi dobré v tomto prípade je, že pracujú s realitou. To je veľmi dôležité. V každom prípade je dobré pripravovať ich na to, keď úplne uletia. Aj počas našej súťaže Skills Slovakia – JUPOV náš porotca Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska vysvetlil niektorým našim reprezentantom z 10 finálových podnikateľských a finančných plánov a usmernil ich, že v reálnom živote by za ten deň v tomto podnikaní nezískal šesťsto eur napríklad. Upozornili ich, že je potrebné držať sa pri zemi a aj keď je to svojím spôsobom iba simulácia, je dobré byť pripravený do reálneho života a príliš nelietať, lebo nás to môže v živote uzemniť.  

(LS) Keď môžem doplniť, čo sa týka toho nápadu samotného, tak je veľmi nebezpečné fokusovať sa na práve na unikátnosť nápadu. Podľa mňa je lepšie urobiť určitý nápad v inom prevedení, no nemusíme špeciálne  vymýšľať niečo, čo tu ešte nie je. Spravme niečo, čo robí konkurencia, ale to prevedenie urobme lepšie. Majme možno kratšie procesy alebo lepšie nastavenú časť dodania atď.  Je fajn, ak sa žiaci inšpirujú na  príklade firiem, ktoré reálne fungujú a ich produkty používajú. Ak si napríklad zoberiete iPod. Dávnejšie to bolo zariadenie na prehrávanie hudby MP3. Steve Jobs prišiel s nápadom, že iPod nebol len prístroj, ktorý bol veľký a vedel prehrávať veľmi malú kapacitu hudby, ale to bolo práve o tom, že to bolo malé, pekné a zmestilo sa tam veľké kvantum hudby. Vieme aj aj budúcich podnikateľov možno inšpirovať tým, že nemusia vymýšľať koleso a ísť úplne do unikátnosti. Často je to o tom, že prevedenie nápadu je dôležitejšie než nápad.   

(GH) Ešte by som doplnila, že je to veľmi dôležité a som rada, že to hovorí aj pán Smoroň. Jedna naša cvičná firma predáva elektrinu. Čo by ste povedali, že to nie je veľmi zaujímavé. Ale práve tým, že pracujú s reálnou firmou v Košiciach, majú s nimi partnerskú zmluvu, sú v tom tak prepracovaný, že napríklad tejto firme na východnom Slovensku vytvorili logo a veľa marketingových materiálov. Mladí ľudia majú také otvorené hlavy, ešte čisté a to prinášajú aj partnerskej firme a aj oni sú prínosom pre reálnu firmu. A keď sa vrátime k cvičnej firme, ktorá vyhrala súťaž Skills Slovakia – JUPOV a pôjde reprezentovať Slovensko na EuroSkills do Dánska v septembri, takisto pracujú s reálnym podnikateľským plánom. Vyrábajú džúsy a nápoje, čoho je už teraz veľmi veľa. Premysleli systém, ako ich vyrábať, kde a komu ich ponúkať. To sú tie dôležité nuansy. Je veľa firiem, ale spôsob, akým oni podali podnikateľský a finančný plán, bol naozaj špecifický. A vyhrali túto súťaž a teraz pôjdu reprezentovať Slovensko. 

Zohľadňujú sa pri príprave metodiky aj potreby žiakov so slabšími matematickými zručnosťami, ako im túto tému a zostavenie finančného plánu sprístupniť? 

(GH) Určite áno. Je iné, keď pripravujú finančný plán žiaci obchodnej akadémie a žiaci strednej odbornej školy. Keď pripravujeme alebo máme v metodikách návody pre všeobecné podnikateľské plány pre stredné odborné školy, sú iné ako tie pre remeselníkov. Podnikateľský a finančný plán sú podané jednoduchšie. Nejde o to, že by boli horšie, ale vychádzame z toho, že na obchodnej akadémii sa tieto témy žiaci učia dopodrobna. Dokonca máme firmy z obchodných akadémií, ktoré majú ako predmet podnikania nastavenie finančného plánu a robia účtovníctvo ďalším cvičným firmám. Čiže môžu to urobiť tieto firmy, napríklad. Berieme do teda úvahy v rámci stavby metodík.  

Ako môžu školy posilniť výučbu podnikavosti a finančnej gramotnosti aj v rámci klasických hodín? 

(GH) Finančnej gramotnosti, ktorá je súčasťou toho podnikateľského vzdelávania, sa môžu venovať na matematike, na občianskej náuke, na angličtine, pretože v rámci cvičných firiem podporujeme aj jazykové zručnosti žiakov a ešte ich to mnohokrát svojím spôsobom tak vyprovokuje, že chodia na veľtrhy cvičných firiem s účasťou zahraničných účastníkov, napríklad k nám do Bratislavy, alebo chodia do Prahy, Viedne a niektorí boli napríklad aj v Bruseli. Tam môžu komunikovať s inými zahraničnými alebo domácimi cvičnými firmami. A keď si tam nájdu kamarátov, ešte viac ich to podporuje v tom, aby sa v cudzom jazyku zdokonaľovali.  

Ak chce podnikateľ začať podnikať, chce vidieť výsledky práce a teší sa na to, ako to celé bude vyzerať. Ako by mal učiteľ cvičnej firmy motivovať žiakov, aby sa sústredili na možnosť z ich pohľadu nudnejšiu fázu, ale tak veľmi dôležitú na to, aby podnikanie bolo úspešné? 

(LS) Nemyslím si, že v tomto je potrebné vymýšľať koleso. Možno použiť práve tie techniky a metódy, ktoré fungujú aj niekde inde. Možno využívať príklady, ktoré žiakom niečo hovoria. Nebudem teda vysvetľovať problematiku finančného plánu na príklade fotovoltickej elektrárne. Ale možno na príklade, ktorý si vedia žiaci alebo mladí ľudia predstaviť a čo poznajú. A potom je dôležité snažiť sa dať trošku príbehov do tejto problematiky a vsunúť tam nejakú emóciu, možno aj negatívnu. Pozrieť sa na to, že tento a skrachovaný podnikateľ nerobil finančný plán alebo keby ho robil, tak možno by neskrachoval. Čiže snažiť sa to oživiť a riešiť to možno práve v rámci tímovej spolupráce. 

Možno použiť aj vašu mapu, ktorú ste spomínali na začiatku. 

(LS) Určite. Ja to veľmi veľmi často používam. Nájdem nejakú mini dedinku, ktorá je na Slovensku a najskôr zistím, že či ju ľudia poznajú alebo nie. A keďže ju nepoznajú, tak cestujeme do tej dedinky. Na tomto im potom ukazujem, že pokiaľ neviete, kde je napríklad Horná Mariková, tak netušíte napríklad, či tam ide autobus, či sa tam dostanete vlak, alebo si zoberiete taxík a tak ďalej. Ale keď už máte mapu, tak viete, že asi nebude mať význam volať si taxík z Petržalky v Bratislave a ísť tam, ale zvolíte možno iný spôsob dopravy. Na jednoduchých príkladoch im ukážete, že ani finančný plán nemusí byť niečo úplne, niečo strašné nudné, pri čom nemusia umierať. A keď sú ľudia, ktorí robia účtovníctvo a baví ich to, tak si myslím, že finančný plán z hľadiska nudnosti, nie je nič hrozné, ako účtovníctvo samo.  

Na záver – je teda finančný plán len tabuľka v Exceli? 

(LS) Nemá to byť samoúčelné. Ak máte nadšenie v nápade, v zámere a tak ďalej, tak úplne inak sa vám bude robiť finančný plán, ako keď máte nastavenie, že musíte urobiť finančný plán na niečo, čo vám vôbec nič nehovorí. Jedna vec je, že v tom nie ste odborník, nemáte tam žiadnu emóciu. Druhá vec je, že ja by som tých ľudí úplne nechcel odhovoriť od robenia tým, že im ukážete 12 kapitálovú štruktúru finančného podnikateľského plánu. Je to porovnateľné s tým, ako keby človek povedzme plnoštíhlej postavy mal zabehnúť maratón. On by ho možno zabehol a možno by umrel na prvom kilometri. To isté niekedy chceme aj od detí. Chceme, aby išli rovno na maratón. Pričom dnes mám rôzne jednoduché šablóny, ktorými sa dá začať. 

V tej komplikovanej štruktúre máte model Business Canva, v ktorom na jednu A4 spracujete to úplne najdôležitejšie. Možno tam prídete na to, že neviete, kto je váš zákazník, neviete popísať jednoducho biznis model, teda to, na čom vám bude vaše podnikanie zarábať. A možno tam prídete na to, že vaše podnikanie nemá potenciál zarábať peniaze a byť ziskové, čiže už nemusíte do detailu rozpracúvať a pridávať nejaké vaty do ďalších kapitol toho plánu.  

(GH) Chcela som povedať jeden príklad. Bola som na pobyte, na ktorom sme mali výborného, naozaj skvelého maséra. Povedal mi, že veľmi dlho, až osem rokov, pracoval ako masér u niekoho, až kým sa odhodlal, že začne robiť sám na seba. Byrokracia spojená s podnikaním ho však určitým spôsobom ničila, spravil si podnikateľský plán, napísal si finančný plán, išiel aj na biznis školenia, no zistil, že nie to nemôže robiť. Musel sa spojiť s niekým iným, kto mu toto všetko urobí a teraz konečne  začal vlastne robiť na seba, ale jeho úlohou je masírovanie. A ostatné veci ako odvody, dane a pod. prevzal niekto iný, koho baví práve táto časť a on si robí len to svoje masírovanie a je šťastný.  

(LS) Myslím si, že to výborná téma na záver. Často sa stáva, že máte dobrého kuchára a ten si zmyslí, že nebude už robiť na niekoho a otvorí si vlastnú reštauráciu. Treba si však uvedomiť, že majiteľ reštaurácie a podnikateľ je úplne iný typ človeka ako kuchár. Majiteľ masážneho salónu je úplne iný typ človeka a potrebuje mať úplne iný skills set ako masér napríklad. Takisto účtovník je úplne iný typ človek ako majiteľ účtovnej firmy. Čiže to si možno treba tiež uvedomiť a poznať svoje silné a slabé stránky. Potom si povedať, ktoré veci vieme vyoutsourcovať a ktoré nie. A potom máme „špekulantov“, ktorí nevedia dať nikde žiadnu pridanú hodnotu, no radi by podnikali. Vtedy sa pýtame, že prečo.  

(GH) O to vzácnejšia je aj cvičná firma, kde si žiaci tieto zručnosti vedia vyskúšať a zistia, v čom sú dobrí, kde sú ich silné slabé stránky a na čom môžu postaviť svoju budúcnosť. Mnohí sú potom šťastní, lebo neberú život, že je to zamestnanie, do ktorého chodím, nebaví ma to, ale sú šťastní.