Inšpiratívne stretnutie zamerané na trasovanie absolventov stredných odborných škôl sa uskutočnilo 13. mája 2025 v Žiline. Podujatie bolo realizované v rámci národného projektu Zavedenie manažérstva kvality v OVP a vzdelávaní dospelých, ktorý realizuje Štátny inštitút odborného vzdelávania.
Stretnutie prinieslo nielen množstvo cenných informácií, ale aj príjemnú atmosféru, otvorenú diskusiu a výmenu skúseností medzi odborníkmi z praxe a školami.
Európsky pohľad: Trasovanie absolventov ako spoločná stratégia
Podujatie otvorila Ľubica Gállová, projektová manažérka národného projektu, ktorá účastníkom priblížila európsky kontext a význam trasovania absolventov. Uviedla, že Európska komisia už v roku 2017 odporučila členským štátom zaviesť systémy trasovania absolventov, ktoré majú pomôcť zlepšiť prepojenie vzdelávania s trhom práce.
„Tento nástroj sa etabluje naprieč krajinami EÚ a slúži nielen na zber dát, ale aj na nastavovanie spoločných stratégií, ktoré možno efektívne využívať na vnútroštátnej úrovni,“ uviedla Gállová. Zároveň odporučila dve užitočné publikácie dostupné v angličtine, ktoré môžu pomôcť školám, ale i zamestnávateľom lepšie nastaviť zber dát:
- Príručka „Ako robiť trasovanie absolventov dobre“ (Graduate tracking: ´How to do it well´ guide)
- Praktický návod na tvorbu dotazníkov a prácu s dátami vhodná aj pre zamestnávateľské prieskumy (Carrying out tracer studies).
Tri piliere trasovania: Ako získať skutočne užitočné dáta?
Expert Juraj Vantuch predstavil koncept troch pilierov trasovania absolventov, ako ich definovala Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva 2021 – 2030. Prvým pilierom sú administratívne dáta (zverejňuje MPSVR SR v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky MŠVVaM SR). Druhým je existujúci systém trasovania vo vysokoškolskom prostredí a iniciatíva ŠIOV na národnej úrovni. Tretím pilierom sú dáta priamo zo škôl prostredníctvom školských dotazníkov.
„Je dôležité, aby sa naštartoval práve tretí pilier,“ konštatoval Vantuch. Vzdelávanie treba prispôsobiť reálnym potrebám trhu práce, ale ako to spraviť, ak nemáme dostatok dát? Odpoveďou je práve tretí pilier. Zároveň zdôraznil, že nestačí zapojiť len školy, aj zamestnávatelia by mali aktívne zbierať spätnú väzbu: „Trh práce sa mení a nie je to len vplyvom umelej inteligencie či ekonomických otrasov. Zmeny sú komplexné a práve preto musíme využiť tento moment na vytvorenie účinných nástrojov, ktoré nám pomôžu pochopiť vývoj v jednotlivých segmentoch trhu.“
Informácie pre školy: Všetko na jednom mieste
Tatiana Pončáková zo ŠIOV zhrnula doterajšie kroky, ktoré v oblasti trasovania absolventov podnikli. Upozornila na stránku www.okvalite.sk, kde nájdu školy v záložke Trasovanie absolventov potrebné informácie – záznamy z webinárov, prezentácie, vzorové dotazníky aj praktické odporúčania. Táto stránka je užitočným zdrojom tak pre tých, ktorí sa s témou trasovania stretávajú po prvýkrát, ako aj pre tých, ktorí sa chcú k niektorým informáciám vrátiť spätne. Do budúcnosti pripravujú ucelenú metodickú príručku, ktorá má školám uľahčiť zavedenie a realizáciu trasovania v praxi.
Ako motivovať absolventov a čo prináša spätná väzba?
Na stretnutí zazneli príspevky zástupkýň škôl, ktoré už trasovanie aktívne realizujú.
Zuzana Kupcová zo SPŠD Trnava predstavila prístup na ich škole – dotazníky posielajú už končiacim štvrtákom a následne po roku, keď opadnú prvotné emócie. Zdieľala tipy na rozširovanie databáz, ako aj konkrétne vplyvy na výučbu: „Ak žiaci prejavili záujem o robotiku, začlenili sme ju do odborných predmetov. Ak chceli viac využívať umelú inteligenciu, pracovali sme s ňou na slovenčine či angličtine – napríklad pri vyhľadávaní informácií.“ Žiaci tak získavajú pocit, že ich názor je dôležitý a vyplnenie dotazníka má skutočný dopad na podobu vyučovania.
Margita Cimermanová z Obchodnej akadémie Žilina zdieľala praktické tipy a poukázala na možné úskalia tvorby dotazníkov, aby sa ostatní mohli vyhnúť chybám, ktoré urobila v začiatkoch ona sama. Priblížila rozhranie nástroja Jotform – spomenula napríklad obmedzenia neplatenej verzie aplikácie. Poukázala tiež na rozdiel v návratnosti dotazníkov medzi rokmi 2023 a 2024. „V roku 2023 bola ich návratnosť nízka, žiaci o nich predtým nepočuli. V roku 2024, keď sme im ich vopred predstavili a vysvetlili ich význam, už boli pripravení a miera návratnosti výrazne stúpla,“ uviedla. Zdôraznila, že kľúčová je priebežná komunikácia so žiakmi. Pri tvorbe dotazníkov je zároveň potrebné klásť dôraz na jednoduchosť a zrozumiteľnosť otázok.
Absolventské kluby ako most medzi školou a praxou
Martin Broda, riaditeľ SPŠE Prešov, predstavil fungovanie ich absolventského klubu, ktorý slúži napríklad na zverejňovanie pracovných ponúk či ponuky kurzov v rámci celoživotného vzdelávania a samozrejme ako ako komunikačný kanál medzi absolventmi a školou.
„Triedni učitelia na konci štvrtého ročníka propagujú klub absolventov a ukazujú žiakom, kde sa môžu registrovať,“ prezradil Broda. Registráciou do klubu zároveň škola získava aktuálne kontaktné údaje, ktoré môže využiť taktiež pri rozosielaní dotazníkov. Zdôraznil potrebu udržiavať stránku absolventského klubu aktuálnu, čo si vyžaduje zodpovednú osobu, ktorá sa mu bude venovať systematicky a dlhodobo.
Spoločné nápady pre budúcnosť
Záver stretnutia patril skupinovej aktivite, počas ktorej účastníci diskutovali o rôznych otázkach súvisiacich s trasovaním absolventov a fungovaním absolventských klubov. Ďakujeme všetkým účastníkom za aktívnu účasť a zdieľanie skúseností. Veríme, že trasovanie absolventov sa stane prirodzenou súčasťou života škôl a pomôže lepšie reagovať na potreby trhu práce.
Ak ste s trasovaním ešte len na začiatku, radi vám s ním pomôžeme. A ak vás táto téma zaujíma hlbšie, na jeseň plánujeme realizovať aktualizačné vzdelávanie zamerané na trasovanie absolventov a prácu so školskými dotazníkmi – od zberu dát až po vyhodnocovanie. Viac informácií už čoskoro na siov.sk/vzdelavanie/vzdelavacie-podujatia/ a okvalite.sk.
Prezentácie spíkrov z podujatia nájdete v článku na www.okvalite.sk
