Európske poľnohospodárstvo čelí tichej kríze: poľnohospodári starnú a mladá generácia sa zdráha vstúpiť do náročného odvetvia, ktoré si vyžaduje prácu 365 dní v roku. Ako vyzerá švajčiarske riešenie tohto trendu, ktoré stavilo na kombináciu rodinnej tradície, duálneho vzdelávania a moderných technológií? V rozhovore s Jonasom Eyerom – švajčiarskym odborníkom, ktorý navštívil Slovensko na pozvanie Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v rámci projektu v 2. Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce – sa dozviete, ako funguje model medzigeneračného odovzdávania fariem, prečo sa vyhorení manažéri sťahujú na vidiek a akú úlohu v modernom poľnohospodárstve zohrávajú takzvaní „farmfluenceri“.
Štatistiky Eurostatu ukazujú, že starnutie poľnohospodárskeho sektora je celoeurópskym trendom. Prečo sa mladí ľudia zdráhajú pracovať v odvetví, ktoré má silný potenciál do budúcnosti?
Pracovná záťaž v poľnohospodárstve je mimoriadne vysoká. Nájsť si čas pre seba alebo voľno je veľmi ťažké. Mnohí mladí ľudia dnes už nie sú ochotní prevziať takú obrovskú zodpovednosť. Ako poľnohospodár ste v podstate podnikateľ, ktorý nesie zodpovednosť za zvieratá a prírodu 365 dní v roku. Navyše poľnohospodári čelia obrovskému spoločenskému tlaku, čiastočne aj kvôli plneniu environmentálnych cieľov.
Ako sa so týmto trendom vyrovnáva Švajčiarsko?
Tento trend je cítiť aj vo Švajčiarsku.
Keď človek pracuje s prírodou a zvieratami, táto práca neustále naberá na význame, a to aj pre ľudí, ktorí nemajú poľnohospodárstvo tradične zakorenené vo svojom rodinnom zázemí a sami nepochádzajú z poľnohospodárskeho prostredia.
Možno by sme sa mali viac zamerať na svetlé a pozitívne stránky. Poľnohospodárstvo ponúka oveľa väčšiu flexibilitu, pretože poľnohospodári si môžu sami organizovať svoj deň. Môžu sa rozhodnúť, že budú raňajkovať s rodinou a v prípade potreby si so sebou do práce vezmú aj dieťa.
Verejné podujatia vo Švajčiarsku, ako je Deň otvorených dverí na farmách, Brunch 1. augusta alebo „Škola na farme“, poskytujú širokej verejnosti príležitosť nahliadnuť do poľnohospodárskej práce a stretávajú sa s veľkým záujmom.
Návštevy fariem a pracovné skúsenostia počas stredoškolského štúdia tiež dávajú mladým ľuďom príležitosť spoznať poľnohospodárstvo a rozvinúť záujem o budúcu kariéru v tomto odvetví.
Stále väčší význam nadobúdajú aj farmárski influenceri. Prostredníctvom sociálnych médií zdieľajú so širokým publikom svoj každodenný život a prácu na farme. To poskytuje ľuďom bez priameho vzťahu k poľnohospodárstvu autentický pohľad na farmárčenie, jeho každodenné rutiny a výzvy.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj mladí poľnohospodári. Pravidelne sa stretávajú v rôznych komisiách a na národnej úrovni zastupujú záujmy mladej generácie v poľnohospodárstve.
V poľnohospodárstve nepochybne existuje silná tradícia. O to sa usilujú tí, ktorí vyrastali v takomto prostredí a zažili, ako môže rodina držať pohromade. Ako však túto skúsenosť sprostredkovať ľuďom, ktorí ju vo vlastnej rodine nezažili?
Pre nás to stále predstavuje veľkú výzvu a musíme nájsť spôsob, ako tejto výzve čeliť. Neexistuje žiadne jednoduché ani jednoznačné riešenie. Jednou z ciest vpred by však mohlo byť vytvorenie lepších rámcových podmienok – zjednodušenie a uľahčenie ich prístupu k farmárčeniu, a to tak z finančného, ako aj administratívneho hľadiska.
Aj tu zohrávajú dôležitú úlohu spomínané iniciatívy, ako napríklad Deň otvorených dverí na farmách, Brunch 1. augusta a farmárski influenceri.
Váš duálny vzdelávací systém spája školské vzdelávanie s praktickými skúsenosťami prostredníctvom konceptu medzigeneračného partnerstva. Ako to vyzerá v praxi?
Medzigeneračné partnerstvo je prechodná forma nástupníctva na farme, v rámci ktorej mladší a starší partneri spoločne spravujú poľnohospodársky podnik. Umožňuje to nástupcovi postupne preberať zodpovednosť, získavať praktické skúsenosti s vedením poľnohospodárskeho podniku a budovať si kapitál pre prípadné prevzatie podniku. Spolupráca sa riadi písomnou dohodou, ktorá okrem iného definuje zodpovednosti, rozdelenie príjmov a odmeňovanie.
Medzi výhody patrí rovnaká nezávislosť oboch partnerov, potenciálne daňové úspory a nižšie príspevky na sociálne zabezpečenie. Výzvy môžu vyplývať z potreby jasného oddelenia pracovného a súkromného života, ako aj z dodatočnej administratívnej záťaže. Partnerstvo medzi generáciami by v ideálnom prípade malo trvať aspoň tri až päť rokov, aby umožnilo postupný a stabilný prevod poľnohospodárskeho podniku.
Tento model partnerstva je prirodzený v rámci rodiny. No mohol by do takéhoto partnerstva vstúpiť napríklad aj učeň, ktorý na farme študuje alebo tam začne pracovať?
Áno, v zásade by to bolo možné. Takéto partnerstvo by sa mohlo vytvoriť aj mimo rodiny. V rámci rodiny sa odovzdávanie poľnohospodárskeho podniku často uskutočňuje od staršej generácie k mladšej. Mimo rodiny by sa však mohlo vytvoriť partnerstvo, v ktorom by napríklad kvalifikovaný učeň postupne preberal úlohu vedúceho poľnohospodárskeho podniku, budoval kapitál a preberal čoraz väčšiu zodpovednosť.
Zároveň môže starší a skúsenejší poľnohospodár postupne znižovať svoje povinnosti a pomaly sa stiahnuť z riadenia farmy. To by nástupcovi umožnilo postupne preberať väčšiu zodpovednosť a zároveň by sa zabezpečil postupný a štruktúrovaný prechod farmy.
Ako presne funguje vzdelávanie v oblasti poľnohospodárstva vo vašom švajčiarskom systéme?
Poľnohospodárske vzdelávanie trvá tri roky a riadi sa švajčiarskym duálnym vzdelávacím systémom. Teoretická výučba prebieha na odbornom učilišti. Počas prvých dvoch rokov žiaci zvyčajne navštevujú školu jeden deň v týždni, zatiaľ čo v záverečnom roku prebieha teoretická výučba počas celého zimného obdobia. Zároveň žiaci získavajú praktické skúsenosti na farme, kde sa oboznamujú s každodennými postupmi, úlohami a povinnosťami spojenými s poľnohospodárstvom.
Tento duálny systém spája teóriu s praxou a zabezpečuje, že študenti získajú nielen potrebné odborné vedomosti, ale aj praktické skúsenosti.
Možnosti ďalšieho vzdelávania:
Cesta 1 (cez štúdium na strednej odbornej škole): Žiak najskôr absolvuje trojročné základné poľnohospodárske vzdelávanie. Na to nadväzuje jeden rok odborného maturitného štúdia (Berufsmaturität). Po jeho získaní môže pokračovať na vysokej škole aplikovaných vied, kde získajú titul bakalára.
Cesta 2 (cez štúdium na gymnáziu): Ak má žiak maturitné vysvedčenie z gymnázia (Maturität), je povinný absolvovať jeden celý rok praktickej prípravy na farme, aby získal skúsenosti z poľnohospodárskeho prostredia. Následne sa môže zapísať na univerzitu aplikovaných vied a štúdium ukončiť získaním magisterského titulu.
Spomínali ste fenomén „farmfluencerov“, ktorí na sociálnych médiách zdieľajú svoj skutočný život na farme. Môže táto forma komunikácie osloviť mladých ľudí, alebo ide len o dočasný trend na sociálnych médiách?
Funguje to, pretože ide o skutočné, autentické príbehy. Títo ľudia zdieľajú svoj skutočný život na farme – nie je to niečo umelé, kde si mestskí obyvatelia len vyskúšajú život na farme, pretože majú veľký počet sledovateľov. Sociálne médiá síce dokážu osloviť cieľovú skupinu, ale mladý človek, ktorý chce založiť poľnohospodársky podnik, potrebuje kapitál – najmä dnes, keď sú nové technológie veľmi drahé.
Ako teda môže mladý človek vo Švajčiarsku začať s takýmto podnikaním?
Pre mladého človeka je podstatne výhodnejšie prevziať už existujúci podnik. Ak by chcel vybudovať úplne nový poľnohospodársky podnik, chýbal by mu nielen kapitál, ale aj pozemky a nehnuteľnosti.
Pri kúpe a prevzatí existujúceho poľnohospodárskeho podniku má možnosť získať bezúročnú pôžičku, ktorú však musí splatiť pomerne rýchlo. Tieto rámcové podmienky stanovuje politika. Pre mladého človeka je získanie bankovej pôžičky pomerne jednoduché, pretože má záruku – konkrétne poľnohospodárske budovy a vybavenie. Navyše sú úrokové sadzby bánk v súčasnosti pomerne nízke.
Existuje aj ďalšia možnosť, hoci v menšej miere, prostredníctvom rôznych nadácií alebo podpory na kantonálnej (regionálnej) úrovni. Nie je to však bežné a využíva sa to len v obmedzenej miere.
Okrem zabezpečenia kontinuity, akú hodnotu prináša mladšia generácia pri vstupe do poľnohospodárstva?
Mladšia generácia je veľmi otvorená inováciám. Nepreberá len staré postupy a papierovú evidenciu, ale prináša nové postupy a moderné technológie.
Odovzdanie poľnohospodárskeho podniku, ktorý niekto budoval počas celého svojho produktívneho života, nie je jednoduché – často ide o odovzdanie výsledkov 40-ročnej kariéry. Ako sa dá pripraviť na takúto životnú zmenu?
Pri odovzdávaní poľnohospodárskeho podniku, napríklad synovi, často dochádza k sporom a hádkam, do ktorých sa často zapája aj nová rodina syna – nevesta, jej rodičia a podobne.
Preto máme na kantonálnej úrovni špecializovaných poradcov, ktorí môžu poľnohospodárom poskytovať poradenstvo a pripraviť ich na tento proces. Ide o platené služby, sú však dostupné. Títo odborníci pracujú buď v rámci kantonálnych administratív – kde sú platby dotované, čo ich pre rodiny robí dostupnejšie – alebo v rámci rôznych združení.
Odovzdanie podniku je dlhodobý proces: vyžaduje si niekoľko rokov prípravy z právneho, administratívneho aj procedurálneho hľadiska. Poľnohospodári tak nemusia týmto procesom prechádzať sami.
Máte konkrétny príklad zo Švajčiarska, kde generačná výmena výrazne premenila poľnohospodársky podnik?
V minulosti fungovali farmy našich dedov napríklad s 10 kravami, ktoré sa dojili ručne – čo bol mimoriadne časovo náročný proces. Mladí ľudia už nie sú ochotní pracovať týmto spôsobom. Prinášajú zmeny – buď farmy rozširujú a automatizujú, alebo ich industrializujú.
Na rozdelenie zodpovedností sa často využíva aj model spolupráce medzi súrodencami. Ďalším bežným trendom je, že mladí poľnohospodári trávia 60 % svojho času v inom zamestnaní mimo farmy a svoj hlavný príjem si dopĺňajú prácou na farme.
Vy tiež pochádzate z tohto prostredia a vediete rozhovory so svojimi rodičmi o budúcnosti vašej rodinnej farmy. Ako vyzerajú vaše diskusie, keď im predstavujete svoje plány?
Moji rodičia majú našťastie k zmenám a pokroku veľmi pozitívny postoj. Často sa však stávam s tým, že keď mladšia generácia predstaví svoje plány, rodičia reagujú slovami: „Takto to robím už 30 rokov.“ Bránia sa zmenám. Tento sociálny a psychologický aspekt sa pri generačných zmenách často prehliada.
Dnes sa veľa hovorí o generačnej výmene v poľnohospodárstve. Ako bude vyzerať švajčiarske poľnohospodárstvo o 10 až 15 rokov? Ako zistíme, že generačná výmena bola úspešná?
Myslím si, že poľnohospodárskych podnikov bude menej, ale budú väčšie ako dnes. No veríme, že politika, daňové predpisy a zákony budú podporovať aj zachovanie malých podnikov, najmä v horských oblastiach. Práve tieto malé farmy zachovávajú biodiverzitu, starajú sa o krajinu a významne prispievajú k ochrane životného prostredia.
Dnes pozorujeme trend, keď ľudia menia smer svojej kariéry, vyhoria v korporátnej práci a založia si napríklad remeselnú pekáreň. Stretávate sa vo Švajčiarsku s „návratom k pôde“, keď sa vyhorený manažér stane poľnohospodárom?
Áno, vidíme, že sa to deje. Týchto ľudí nazývame „Quereinsteiger“ (pozn. red.: ľudia, ktorí menia kariérnu dráhu a prechádzajú do nového odvetvia). Sú to ľudia, ktorí prichádzajú z úplne odlišných sektorov – ako ste spomenuli, prechádzajú z kancelárie na farmu alebo z mesta na vidiek. Absolvujú špecializované kurzy, aby sa naučili, ako fungovať v rámci systému. Pre nich existujú dve možnosti vzdelávania:
V prípade malých fariem (často ako vedľajší zdroj príjmu): Absolvujú večerné vzdelávanie (večerné kurzy po pracovnej dobe alebo v soboty v priebehu 2 rokov).
Tradičné vzdelávanie: Absolvujú kompletný trojročný program poľnohospodárskeho vzdelávania.
Trendom je, že mnohí začínajú s večerným kurzom a poľnohospodárčením ako vedľajšou činnosťou. Ak sa však ich podnik rozrastie na stredne veľkú farmu, musia absolvovať kompletné trojročné poľnohospodárske vzdelávanie.
