V súčasnej dobe máme na trhu práce veľký rozdiel medzi profesiami. Niektoré sú na trhu práce veľmi žiadané a zamestnávatelia nevedia nájsť kvalifikovaných pracovníkov a naopak, o niektoré nie je takmer vôbec záujem. Ako sa teda rozhodnúť správne?
Školský psychológ Michal Hacaj odporúča rodičom pri výbere strednej školy, aby sa reálne pozerali na schopnosti a vlastnosti dieťa. Zároveň radí, aby spoločne vybrali školu, ktorá ho bude baviť. Duálne vzdelávanie má podľa neho veľkú výhodou v tom, že si študent priamo zažije prax a na druhej strane kreativita, talent, cieľavedomosť sú pre remeslo tiež dôležité.
V nasledujúcich riadkoch predstavil aj návod, ako postupovať pri výbere strednej školy.
#MojaPracaMaZmysel #dualnevzdeavanie
Pán Hacaj, akí sú podľa vás dnešní žiaci? Z pohľadu výberu ich budúceho povolania. Rozhodujú o tom sami alebo im skôr radia rodičia?
Myslím si, že dnešní žiaci sú viac nerozhodní, pretože majú veľmi veľa možností, kam môžu ísť študovať. Jednak sa rozhodujú medzi gymnáziami a je aj veľa stredných odborných škôl. Keďže sú teraz veľmi dobré možnosti študovať v zahraničí, môžu tiež vycestovať. Vidím u žiakov nerozhodnosť, pretože tých možností je naozaj veľa. A práve rodičia by ich mali v tomto trochu usmerniť aj na základe predpokladov, ktoré študenti majú. Mali by ich viesť a poradiť im, aké možností sú, čo je výhodnejšie, čo je menej výhodné.
Existuje ideálny návod, ako na to? Mali by sa rozhodnúť výhradne sami, s pomocou rodiča alebo by mal rozhodnúť v tomto sám rodič?
V tomto veku máloktoré dieťa vie, čo bude robiť v budúcnosti a asi len ťažko si tú budúcnosť vie vôbec predstaviť. Viem to porovnať napríklad s gymnazistami, ktorí keď si vyberajú vysokú školu, majú s tým naozaj problém. Tu hrajú dôležitú rolu rodičia v tom, aby študentov pri výbere vysokej školy usmernili. Ak toto usmernenie potrebujú stredoškoláci, určite o to viac aj žiaci základných škôl.
Pri výbere školy je dôležité pozrieť sa na jeho schopnosti, aké mám dieťa a v čom si ho viem predstaviť, že by bolo motivované. V druhom rade sa treba pozerať aj na známky a prístup k učeniu, aké sú profilové predmety dieťaťa a konfrontovať toto s výberom školy. Ďalej je to komunikácia s učiteľom, spýtať sa ho, v čom si myslí, že je jeho dieťa dobré a mohlo ďalej pokračovať. Potom je to už samotný výber školy. Treba si pozrieť školy v okolí, jednotlivé predmety, voľnočasové aktivity, možnosti praxe a podobne. Dnes už veľa škôl robí deň otvorených dverí a treba využiť aj tieto možnosti a ísť sa na tu školu pozrieť osobne.
Čo si myslíte o správnom načasovaní, kedy by mali začať rozmýšľať o výbere školy? Kedy je najlepší vek na to, aby si začali zbierať informácie o možnostiach štúdia?
S prieskumom je dobré začať už oveľa skôr, začať si zbierať informácie v šiestom-siedmom ročníku nemusí byť vôbec zbytočné, ale ideálne je to minimálne rok dopredu. Malo by to vychádzať z potrieb dieťaťa, aby nenastal ten efekt, že rodič ho začne tlačiť do niečoho, čo chce on a pritom je dieťa úplne iné. Možno začať sledovať dieťa, čo ho baví a v čom je dobré, čo ho dokáže namotivovať a pri čom dokáže dlhšie zotrvať. Na základe toho potom vyberať školu. Zisťovať si technické informácie o škole, či je zapojená do rôznych projektov, aké ponúka jazyky, aké sú profilové predmety a či ich dieťa dokáže zvládnuť.
Povedzme, že školák-deviatak reálne vie, čo chce ísť v tomto veku robiť. Nepotrebuje radu od dospelých, má v tom jasno. Môže to byť správne rozhodnutie? Treba nechať na dieťati to rozhodnutie?
Sú prípady, kedy sa deti rozhodnú správne na základe vlastného pocitu – „toto by ma bavilo a toto chcem robiť a idem to vyskúšať“. Ak to teda dieťa v danom momente baví a chce to naozaj vyskúšať, nebránil by som tomu žiakovi v rozhodnutí. Potom je na rade rodič, aby nenechal dieťa iba preplávať strednou školou, ale podporovať ho v tom, poskytovať mu možnosti. Rodičia majú obrovskú výhodu v tom, že vedia situáciu konfrontovať s realitou, napríklad s trhom práce. Toto by mala byť vec, ktorú by rodičia mali deťom odovzdávať.
Pozrime sa na to reálne. Uvažujú ôsmaci a deviataci vôbec o tom, čo budú robiť o niekoľko rokov?
Z mojej skúsenosti je to tak, že majú nejakú predstavu, čo by chceli robiť. Často je to predstava, čo by ma tak bavilo a niekedy to neodráža tie reálne schopnosti daného študenta. To je potom aj úloha odborníkov, špeciálneho pedagóga, školského psychológa a rodiča, aby sa na to pozreli z reálneho hľadiska a vybrali spoločne najlepšiu možnosť .
Čo im môže pomôcť pri rozhodovaní?
Dôležitá je komunikácia s učiteľmi, pretože práve tí vidia, ktoré predmety idú študentovi lepšie. V tomto období sa začína dieťa profilovať a tiež tu vychádzajú na povrch jednotlivé vlastnosti, ktorými disponuje. Niekto je možno viac nápomocný, niekto ide do konfliktov a vie ich vyriešiť. Naopak niekto rád spája kolektív, je súdržný. Tieto vlastnosti sa prejavujú na konci základnej školy a na ich základe sa dá predpokladať povolanie, kde by sa tieto vlastnosti mohli uplatniť. Ďalej si môžu žiaci urobiť testy schopnosti, ktoré väčšinou robí centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo školský psychológ. Dieťa sa tak niečo o sebe dozvie, viac o svojich vlastnostiach a schopnostiach. Na základe týchto výsledkov si tiež môže vybrať školu, ktorá by mohla byť pre neho najvhodnejšia.
Tieto testy vlastne ukážu silné stránky dieťaťa. Podľa mojich skúsenosti to deťom otvorí oči a začnú si uvedomovať, čo by chceli v budúcnosti a čo im ide viac a čo menej. Taká výhoda testovania spočíva vlastne v tom, že deti začínajú rozmýšľať o svojej budúcnosti a začnú o nej komunikovať aj s rodičmi.
Prihliadajú rodičia na zručnosti a schopnosti svojho dieťaťa pri výbere školy?
Tých rodičov by som rozdelil do niekoľkých kategórií. Jedna skupina rodičov je naozaj osvietená. Dbajú na to, aké má dieťa schopnosti a podporujú ho v tom, akým smerom by sa mohlo uberať. Ďalšia veľká skupina rodičov si myslí, že toto je pre dieťa najlepšie. Snažia sa ho nasmerovať podľa vlastných predstáv a nie predstáv dieťaťa. A tu potom nastáva vo vyšších ročníkoch strata motivácie. Študent si hovorí, že nechcel ísť na konkrétnu školu a bojuje s ňou. Ešte sa stretávam s rodičmi a deťmi, ktoré nevedia, čo chcú a tak vyskúšajú gymnázium alebo strednú odbornú školu. Myslím si, že je dôležité oslovovať všetkých rodičov, robiť osvetu, kampane, poskytovať informácie a pracovať s odborníkmi ako aj so školskými psychológmi.
Vedeli by ste napríklad odporučiť duálne vzdelávanie rodičom? Prečo by malo byť dobré pre žiaka?
Duálne vzdelávanie má veľkú výhodou v tom, že si študent priamo zažije prax. Zažije ju v realite – vo firme, v podniku, kde naozaj zistí, čo všetko bude potrebovať a ako to funguje. Preto si aj myslím, že model duálneho vzdelávania je dobrý pre samotné deti, pretože uvidia ako to v realite funguje.
Myslíte si, že tí žiaci, ktorí sú zruční v určitej oblasti, majú predpoklad byť úspešní v tom odbore a môžu profesne rásť? Konkrétne, ak sa bavíme o remesle.
Určite áno. Myslím si, že každý remeselník môže ďalej rásť. Napríklad aj na manažérsku alebo projektovú úroveň. Tie skúsenosti s praktickým využívaním remesla mu iba pomôžu. Nemyslím si, že by to malo byť rozdelené len na základe toho, či má alebo nemá dieťa intelektové schopnosti alebo je viac manuálne zručné. Naopak, myslím si, že je dobré to kombinovať. Kreativita, predstavivosť, cieľavedomosť môže aj to remeslo zas posunúť ďalej.
Všeobecne prevláda názor, že remeslo je dnes zle zaplatené a teda veľa ľudí v tom nevidí zmysel. Myslíte si, že pri výbere strednej školy ovplyvňuje deti a rodičov aj finančná stránka?
Financie sú obrovská téma. Každý by chcel byť dobre zaplatený a riešia to aj dnešné deti a rodičia. Je tu však jedno riziko. Ak pôjdem do určitej profesie s tým, že tam zarobím lepšie, ale na druhej strane ma to nebude baviť a nebude ma to napĺňať, nie som ochotný sa v tom ďalej vzdelávať a investovať tomu viac času. Môže sa teda stať, že síce vyštudujem odbor, ktorý je dobre ohodnotený, ale tým, že sa míňa môjmu presvedčeniu, môžem byť obyčajný priemer. Zároveň nedostanem finančné ohodnotenie také, ako som si ho na začiatku vysníval. Preto je dôležité kombinovať, aké mám schopnosti a zároveň i finančné ohodnotenie.
Myslím si, ak je nejaké remeslo aj menej ohodnotené, ale budem v ňom dobrý a budem sa v ňom stále vzdelávať, tak to ohodnotenie časom príde. Môj názor je taký, že naozaj každý remeselník, ktorý je motivovaný, chce na sebe trošku pracovať a nebojí sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny, sa dokáže uživiť.